V dennej tlači ale aj v elektronických médiách 29.apríla t.r. Európska komisia oznámila, že plánuje zakázať tri druhy pesticídov, ktoré podľa mnohých vedcov ročne tieto prípravky obsahujúce neonikotinoidové chemikálie zabíjajú milióny včiel.
Píšem o tom až teraz, keď sa v mnohých podnikoch seje ozimná repka a už je v plnom prúde orba, kde na mnohých parceliach sa bude siať v budúcu jar slnečnica ročná. Ako sa v správe EU uvádza - pesticídy, ktoré obsahujú uvedené chemikálie neškodia len vyšľachteným druhom včiel chovaných včelármi, ale aj divoko žijúcim druhom včelstiev, ktoré sa vyskytujú a žijú vo voľnej prírode. Je všeobecné známe, že nikotín je chemická látka, ktorú poznáme z cigariet a táto poškodzuje zdravie ľudí, ale je škodlivá i pre hmyz. Neonikotinoidy, ktoré sa používajú v poľnohospodárskej praxi pri ochrane rastlín ich zloženie je na báze nikotínu. Hmyzu, teda i včelám napadajú nervový systém.
Treba hneď na úvod povedať, že neonikotinoidy sa vo väčšine prípadov neaplikujú priamo do pôdy proti rôznym chorobám a škodcom, ale ich aplikácia sa používa ako moridlo osív proti ich poškodeniu skôr, ako začnú v pôde klíčiť, ale i po vyklíčení, morením osiva ktoré sa zaseje do pôdy sa tak zabráni jeho poškodeniu rôznymi chorobami ale aj pôdnymi škodcami. Samozrejme ešte pred tým, ako sa semená dostanú do zeme, sa určitým spôsobom semeno obalí príslušnou chemikáliou. Takto obalené semeno pred sejbou namorené, prenesie sa po vysiatí chemickú látku do pôdy, kde za prítomnosti vody semeno vyklíči a obal semena, ktorý sa rozkladá klíčiacou rastlinou - rozpúšťa chemickú látku do pôdy. Klíčiaca rastlina pri svojom vývojovom štádiu okrem živín potrebných pre svoj rast z pôdy prijíma i časť rozkladajúcej sa chemikálie, ktorá sa takto dostáva do celého rastlinného tela. Samozrejme tieto látky prejdú okrem iných časti i do kvetenstiev, pri tvorbe semien. Je pravdou, že u mnohých rastlín používanie neonikotinoidov nie je škodlivé. Ide hlavne o rastliny, ktoré nenavštevujú včely a v podstate nie sú nektárodajné a peľodajné.
Nebezpečenstvo pre včely je u tých plodín, ktoré poskytujú nektár, peľ, hlavne olejnaté plodiny, slnečnica, repka, horčica, ale aj kvitnúca kukurica v poslednom období i modifikovaná a rad mnoho daľších plodín pestovaných na ornej pôde. Nebezpečenstvo pre včely, ale aj iný hmyz , ktorý je opeľovačom je o to nebezpečnejši, že uvedené plodiny sa pestujú ako monokultúry. Upustilo sa od striedania plodín (osevné postupy), ktoré zabezpečovali pravidelné striedanie kultúrnych plodín na ornej pôde. Systém monokultúr, teda pestovanie tej istej plodiny na tom istom pozemku niekoľko rokov po sebe, prípadne každý druhý rok tá istá skupina plodín (obilniny, olejniny) sa stali súčasťou poľnohospodárskej rastlinnej prvovýroby. Dokazujú to žltnúce sa polia olejnín, ako som už spomenul slnečnice, repky a iných medonosných plodín. Namiesto osemhonového osevného postupu v bývalých socialistických poľnohospodárskych podnikoch, ktorý vystriedal štvorhonový osevný postup v jednom roku z úhorom-neobrobeným, ale ošetrujúcim neosiatym pozemkom, ako ich pri striedaní požívali naši otcovia. Súčasný farmári, ak ich možno nazvať farmármi tieto spôsoby striedania plodín vo väčšine prípadov nahradili trojhonným osevným postupom. Ojejnina-slnečnica, obilnina, olejnina - repka, sem tam kukurica, ktorá doplna produkciu kŕmnych obilovýn, jarina- sladovnícky jačmeň a znovu olejnina. V pôde sa následkom týchto zmien v pestovaní plodín a takýchto osevných postupov a striedania hromadia v pôde uvedené prípravky. Rezídua, ktoré v pôde ostávajú sa monokultúrou zvyšujú a tak i po zmene rastlinnej kultúry môžu prechádzať do vysiatej plodiny. Príkladom môže byť prípravok Zeazín ešte z vceľkovýrobných foriem, ktorý sa používal proti nekultúrnym rastlinám v poraste kukurice, keď niekoľko rokov po sebe sa musela pre jeho škodlivosť iným plodinám pestovať kukurica.
Mnohí zo staršej generácie, ktorí sme v oblasti ochrany rastlín v týchto podnikoch dlhé roky pracovali vieme že nešlo len o spomínaný Zeazín, ale aj iné prípravky v ochrane rastlín. A neboli to len včely a zeazín - i iné prípravky, hlavne herbicídy okrem včiel škodili aj iným druhom zvierat, hlavne tej voľne žijúce v prírode (poľné zajace, bažanty a iné rôzne vtáctvo, ryby a tak by som mohol menovať mnoho iných prípadov) ktoré poznáme i v súčasnosti pri otravách rýb.Natíska sa otázka, prečo s súčasnosti prevládajú monokultúry, prípadne každý druhý rok olejnina následne obilovina? Jedným z dôvodov je z môjho subjektívneho pohľadu i tento: Niekoľko rokov veľmi nízke stavy hospodárskych zvierat, najmä hov.dobytka, sa vytratili z farmárskeho spôsobu „gazdovania“ a preto ťažko nazvať užívateľov poľnohospodárskej pôdy farmármi. Možno naväčšou príčinou upustenia pestovania mnohých plodín je nezáujem o živočíšnu výrobu. Krmné plodiny medzi ktoré sa zaraďovali okopaniny, najmä kŕmna repa, jarné a oziné miešanky, motýlokveté rastliny, ktoré v pôde tvorili dusík, (viacročné krmoviny-lucerna siata.,ďatelina a iné krmoviny ) stratili svoje opodstatnenie v osevnom postupe. V správe EU sa hovorí, že sú náznaky akéhosi miznutia včiel nie len v Európe, ale aj v celosvetovom meradle - kde je poľnohospodárska prvovýroba uvedených plodín obsahujúcich neonikotinoidové chemikálie najintenzívnejšia. Ich pestovanie ako monokultúry, resp. krátkodobé striedanie na tej istej parcele je veľmi nebezpečné najmä pre včely.
Medzi tieto oblasti na Slovensku patrí väčšina územia SR ale hlavne oblasti južného Slovenska. Globálne otepľovanie, ktoré neobchádza ani Slovensko sa pestovanie plodín, najmä olejnín stále presúva vyššie čím ďalej k severu Slovenska. Spomenul som, že neonikotinoidové chemikálie prípravky na báze – niektoré u nás používané uvediem v ďalšej časti - sú preto pre včely nebezpečné, že narušujú ich nervový systém. Z toho dôvodu EK navrhla dvojročný zákaz troch neonikotinoidov prítomných v pesticídoch používaných pre štyri plodiny a to kukuricu, repku ozimnú, slnečnicu a v oblastiach kde sa pestuje bavlna i túto plodinu v celej únii. Proti zákazu bolo osem krajín EU. Medzi tými, ktorí nesúhlasili (a to je veľká škoda, lebo náš zástupca v tomto orgáne asi nepozná význam včiel pri zvyšovaní úrod a ich význam v opeľovaní) so zákazom ich použitia hlasoval proti ich zákazu a Slovensko sa zaradilo medzi osem štátov EU hlasujúcich za ich dalšie používanie - a nevyraďovať zo zoznamu a evidencie prípravkov.
Nakoniec EK hlasovaním, rozhodla dva roky prípravky na báze neonikotinoidov zakázať. Pre informáciu je potrebné uviesť, že ide o prípravky ktoré sa i na Slovensko dostávajú od nemeckého koncernu Bayer a švajčiarskej spoločnosti Syngenta.Pravdou je i to, že farmári sa bránia, že dôkazy, pre ktoré EU ich používanie 1.júlom 2013 zakázala nie sú dostatočné. Farmár, ktorý používa rôzne prípravky, či už ide o pesticídy, fungicídy, herbicídy ale i mnohé iné prípravky mnohokrát si nepreštuduje celú metodiku ich použitia. Stačí ak na vignete obalu je pod chemickým zložením napísané „ prípravok je pre včely relatívne neškodný“. Kým v ďalších častiach obalu po odlepení nálepky je uvedené, že používať sa má , keď rastlina nekvitne, bez znáškovom období a mnoho iných upozornení.Všetky prípravky, ich metodické použitie každý rok uvádza Ústredný kontrolný ústav poľnohospodársky, ktorý na svojej internetovej stráne zverejňuje celú publikáciu, o všetkých prípravkoch používaných a povolených v SR, ktorá vychádza i knižne. Z tejto publikácie som vybral niekoľko prípravkov, ktoré ohrozujú slovenské včely a na Slovensku sú úradne povolené. Uvediem len tri prípravky s ich stručnou charakteristikou, ktoré podľa EK škodia včelám na repke ozimnej, horčici a slnečnici.
Sú to: Actara 25WG v ovocinárstve, Cruiser OSR u repky a horčici a Cruiser 350 FC u slnečnice. Okrem týchto je ešte niekoľko prípravkov, ktoré sa používajú pri ochrane olejnatých rastlín. ACTARA 25 WG na ničenie hmyzu v zemiakoch, zelenine, ovocinárstve a v obilninách Insekticíd určený na ničenie hmyzu v zemiakoch, zelenine, ovocinárstve a v obilninách. Je nový širokospektrálny insekticíd pre listovú aplikáciu. Je odporúčaný na ničenie cicavého a žravého hmyzu. Cruiser OSROšetrenie osiva GROUP 4, 12Insekticíd GROUP 4ASystémový tekutý koncentrát fungicíd a insekticíd na ošetrenie osiva pre kontrolu soilborne hubových chorôb repky v spôsobené pôdnymi škodcami na vysiatom semene v pôde .Cruiser® 350 FS je insekticídne moridlo so systémovo pôsobiacou účinnou látkou thiamethoxam. Thiamethoxam je vysoko aktívny proti pôdnym živočíšnym škodcom a škodcom, ktorí v skorom štádiu po vzídení i neskôr poškodzujú mladé rastliny cicaním požieraním. Pôsobí kontaktne, aj ako požerový jed. Thiamethoxam pôsobí na nervový systém hmyzu. Efekt sa pozitívne prejavuje až do poslednej fázy rastu a vývoja rastlín slnečnice. Dlhšie obdobie kvitnutia vedie nielen k rovnomernejšiemu dozrievaniu semien, ale aj k maximálnej redukcii neopelených kvietkov v strednej časti hláv slnečníc.
Na internete si každý môže prečítať ich podrobnú charakteristiku, spôsob použitia a škodlivosť, hlave včelám. V tomto príspevku aj preto apelujem na príslušné orgány štátnej správy, hlavne Ministerstvo pôdohospodárstva na vydanie zákazu všetkých prípravkov, ktoré uviedla EK ako škodlivé pre včely, ak chceme zabezpečovať opeľovanie, zvyšovať úrody poľnohospodárskych plodín, chrániť prírodu jej faunu a flóru. Kým však nebude neskoro. Na Slovensku býva zvykom, že sa príslušné orgány budú zaoberať ochranou včelstiev keď stavy budú rapídne následkom i týchto prípravkov klesať. Týmto príspevkom apelujem i na včelárske združenia, v ktorých sú organizovaní včelári. Nezaujíma Vás tento problém? Uvádzam to i preto, že od toho apríla som sa v žiadnom príspevku, či už v odbornej tlači, alebo v elektronických médiách nestretol z oponentúrou, pre ktorú Slovensko (samozrejme i Česko) hlasovalo tak ako hlasovalo v orgánoch EU. Možno prevláda lobing pred reálnym nebezpečenstvom v úbytku včelstiev?.
