Moji priatelia častokrát s dobráckym úsmevom konštatujú, že môj pohľad na históriu slovenského včelárstva je v určitých momentoch nostalgický. Nie je tomu tak. Sú to spomienky na budúcnosť technológie NN včelárenia, ktorá má dnes šancu úspešne sa rozvíjať a posunúť slovenského včelára o míle dopredu.
Baloghov úľ z roku 1912, s jednoduchými stenami, s rozmermi rámika v plodisku 366 x 366 mm a v medníku 366 x 183 mm je presvedčivým dôkazom o ume a vyspelosti našich včelárskych patriarchov. Základ modernej a najrozšírenejšej dĺžky rámika na Slovensku, 420 mm, položil Boczonády v roku 1918.
V dvadsiatych rokoch minulého storočia šíril Ján Natšin medzi včelárskou verejnosťou osvetu racionálneho viacmatkového včelárenia s pomocou oddielkov. Nabádal k zásahom pri včelárení, ktoré nútili včelára sústrediť všetku starostlivosť na to, aby mal silné včelstvá. Gemerský včelár a ľudový výskumník, Ľudovít Mikuláš z Jelšavy Hrádku, v roku 1928 skonštruoval úľ na rámikovú mieru 450 x 300 mm s desiatimi rámikmi, doplnený dvoma polmedníkmi. Vzdušné steny úľov zhotovoval z lisovanej slamy. Bol veľkým propagátorom odvádzania vodných pár z úľa počas zimovania včelstiev. Jeho pokrokové názory na včelársku prax a používanie mednej komory v jeho technológii, určite ovplyvňujú a urýchľujú modernizáciu včelárstva na Slovensku aj dnes.
Stredne vysoký 3-nadstavkový úľ typu A, ktorý bol na Slovensku normalizovaný v roku 1935, je vzhľadom k jednoduchej obsluhe pôvodným národným predstaviteľom dnešných moderných NN úľov na Slovensku. Tento stredne vysoký typ úľa s 10 rámikmi v nadstavku, má normalizovanú mieru rámika 420×220 mm vonkajšieho rozmeru. Všetky nadstavky sú rovnako vysoké a technológia včelárenia zodpovedá technológii svetovej rámikovej miery pôvodného Langstrothovho úľa. Moje spomienky na budúcnosť hovoria o dobe, kedy boli položené základy moderného včelárenia na Slovensku, a to preto, že títo včelári uviedli do praxe prevratné vynálezy, bez ktorých by to dnes vôbec nešlo.
Už celé storočie NN chovatelia včiel včelária odlišným spôsobom, nepoužívajú „klasické“ zimovanie včelstiev len v plodisku, neodoberajú medníky a neutepľujú úle. Včelstvá kŕmia cez medník veľkými dávkami už v júli po medobraní. V polovici marca ich včelstvá majú bez podnecovania asi 25000 až 30000 včiel, z toho je jasné, že pri prvej znáške z ovocných stromov a z repky využívajú štvrtý n-nadstavok na ťažbu jednodruhového medu. Včelstvá dokŕmené cez medník ešte nikomu nezamrzli. Zásoby, ktoré sú podávané cez medníkový nadstavok včely ukladajú do medníka a časť do nadstavku pod ním, kde matka nie je obmedzovaná v kladení vajíčok v neskorom lete. Postupným vytváraním zásob niekedy včely čiastočne premostia 8 mm medzeru medzi spodnými a hornými latkami, kde sa spoja a vytvoria zimný chumáč. Včelám zima neškodí, ale vlhko, vyrušovanie, nedostatok zimujúcich včiel a nedostatok zimných zásob. NN-včelári využívajú prednosti kŕmnej komory a zakŕmia dávkou 20 až 30 kg cukru v roztoku 3 : 2. Mnohí využívajú mednú komoru, vtedy zakŕmenie odpadá alebo je minimálne.
Celoročne sú otvorené očká v nadstavkoch kde sa nachádza hniezdo a celú zimu je otvorené očko v najvrchnejšom nadstavku. Celé leto majú otvorené vetranie, to znamená, že majú v úľovom dne len pletivo. Podložku pod pletivo vkladajú až v októbri pri prvom ošetrení včelstiev proti varroáze. Nemajú obavy z nedostatku zásob, včelstvá nemusia podnecovať, matky začínajú intenzívnejšie a primerane skoro klásť, využívajú skorú znášku a efektívne tlmia rojovú náladu tvorbou oddielkov a jednoduchým chovom matiek v tom najprirodzenejšom prostredí. Nikomu nevnucujem tento spôsob včelárenia, ktorý sme my v PSNV-SK nevymysleli, ale na ekonomické a racionálne včelárenie musí prísť každý moderný včelár sám. Dovolím si, len pre inšpiráciu, pripojiť k mojim spomienkam na budúcnosť oskenovanú informáciu o konštrukčnom riešení nízkonadstavkového úľa od Ing.Jozefa Lasza, ktorý patrí medzi odborníkov a množstvo ďalších nemenovaných nadšencov NN technológie včelárenia na Slovensku v druhej polovici minulého storočia.
