Na našej web-stránke sa objavil nový "fenomén" polemiky. Rámik v úli Langstroth. Neodsudzujem to.
Naopak! Som rád, že do diskusie pribúdajú ďalší. Ak som dobre pochopil "spochybňuje sa" hrúbka hornej látky rámika 19mm.
Podotýkam, že rámik s uvedenými dimenziami (náčrt) sa používa od roku
1890 (J.B.Holl). Každý rozmer hornej či dolnej látky, má
svoje funkčné
zdôvodnenie. Pri jeho posudzovaní by sme mali zobrať do úvahy, hlavne tieto:
včeliu medzeru (bee space), tzv. voskové
premostenie medzi NN, bezdrôtové
upevnenie medzistienok. Presvedčil som sa, že aj jednotliví výrobcovia nie sú v
tomto jednotní. Výrobca
s ktorým som v stálom kontakte (stolárstvo Filip
Dolinský), má aj zákazníkov, ktorí "striktne" vyžadujú presný tvar a rozmery
rámika
Langstroth. Nech sa teda každý sám rozhodne, ktoré dimenzie z originálu
prevezme, ale dĺžka rámika ostáva vždy
448mm.
Včelár na základe uvedených výšok rámika (náčrt) sa môže rozhodnúť pre
niektorú z nich. Ak si
niekto určí ľubovoľnú výšku a dĺžka rámika ostane 448mm,
pôjde vždy o úľ Langstroth. Včelárenie s výškou rámika do 200mm je tzv.
nízkonadstavkové (NN). Najväčšie zastúpenie NN je s výškou 159mm a 185mm.
Používajú sa pre plod i med. Kto pri medobraní včely vyfukuje,
dáva prednosť
výške 159mm (nevylučujem vyfukovanie ani pri výške 185mm). Výška rámika 137mm je
určená skôr pre med. Menej sa používa pre
plod. Je využívaná v kombinácii s
výškou 232mm, ale najmä s výškou 285mm, kde ide o tzv. systém Dadant. Vysoký
nadstavok (VN) s rámikom
v=285mm slúži pre plodové teleso a NN s rámikom v=137mm
pre med. Tento systém najviac umožňuje uplatniť v technológii včelárenia,
včeláriť bez materskej mriežky. Jednou z nevýhod je však náročnosť obmeny
plastov. Úľový systém Langstroth ponúka alternatívne spôsoby
včelárenia. Každý
si môže vybrať ten spôsob, ktorý uzná za najvhodnejší pri rozhodovaní vlastnej
stratégie včelárenia. Ale ak chceme byť
úspešní v tej, ktorej alternatíve
včelárenia je potrebné zvládnuť jej technológiu.
