Poslednou povinnosťou pri zazimúvaní včelstiev je vloženie podložiek do ul'ových podmetov koncom
októbra alebo začiatkom novembra, proste v čase preliečenia včelstiev. Ked' je vel'ká pravdepodobnost', že nadišiel deň prvého jarného
preletu, včelár musi pred začatím preletu vytiahnuť podpložky z podmetov úl'ov. Podložky sme v jeseni vložili na dná úl'ov najmä z týchto dvoch
dôvodov: aby sa na podložke zoskupili cez zimu uhynuté a na dno uľa spadnuté mŕtvolky včiel, omrvinky viečok medných zásob (melivo) a prípadne
iné veci; a aby sme si z jari zo stavu na podložke mohli utvoriť dosť jasný obraz o stave včelstva cez zimu a pri prvom prelete.
Keby sme s
vyťahovaním podložky čakali až do času po prvom jarnom prelete, vylietajúce včely by rozmietli obsah na podložke a hodne mŕtvoliek by vyniesli z
úl'a. Včelár by prišiel takto o významnú príležitosť, zistiť stav včelstva bez toho, že by otváral úl' a prezeral včelstvo. V tomto čase sa
musime vyhýbať otváraniu a prezeraniu včelstiev, lebo by sme ich tým ohrozovali na rozvoji alebo priam poškodzovali. Robíme tak len vo
výnimočných, skutočne odôvodnených prípadoch. Podobne neodporúčam vyťahovať podložku privčas pred prvým jarným preletom. Po vytiahnutí zimnej
podložky je výhodné vsunúť ju po zhodnotení situácie vo včelstve hned' späť, aby sa zachytili d'alšie odpadky z chumáča. Vsúvanie už
vytiahnutých a očistených podložiek do susedných včelstiev by som neodporúčal z hygienických dôvodov. Včelár vytiahne najprv podložku, položí ju
na úl' a ak má zhotovené pre každý úľ dve podložky, hned vsunie do podmetu zásobnú podložku. Ked' je takto so všetkými včelstvami hotový, môže
v pokoji a svedomite prezrieť stav na podložkách a nález si zaznačiť do zošita.
Ako môže včelár podl'a stavu na podložke posúdiť stav
prezimovaného včelstva? Podložka je otvorená kniha, ktorú píše zimujúce včelstvo. Kto vie z nej čítať, dozvie sa, ako včelstvo zimovalo a v akom
stave je po zimovani. Správne zazimované, cez zimu nevyrušované a zdravé včelstvo, ktoré išlo do zimy z prevažnej časti s mladými včelami (letné
a jesenné podnecovanie, výdatná pel'ová znáška, včasné doplnenie zimných zásob hneď po poslednom vytáčaní), bude mať; na podložke nepatrné
množstvo mŕtvych včiel (10 až 15). Neodborne zazi¬mované, cez zimu vyrušované, ale najmä choré včelstvo, stratí cez zimu vel'a včiel. Uhynuté
včely nájde včelár z jari na podložke. Podl'a stavu a množstva týchto mŕtvoliek môže včelár posudzovať zdravotný stav včelstva. Z množstva
mŕtvoliek a z priznakov pri očisťovacom prelete, možno posudzovať stav včelstva.
Zistený stav poznačime v
zošite:
- 1 = veľmi málo mŕtvoliek (do 10)
- 2 = málo mŕtvoliek (do
100)
- 3 = mnoho mŕtvoliek (slabá súvislá vrstva)
- 4 = veľmi mnoho mŕtvoliek (hrubá
suvislá vrstva)
Pri stupňoch 3 a 4 treba hned' vo včelstvách zasiahnuť. Chceme vedieť, či včelstvo spotrebovalo už zimné zásoby
alebo či ich ešte má a približne kol'ko? Aj to môžeme zistiť na vytiahnutej podložke. Keď je melivo na podložke zoskupené v riadkoch, no riadky
nesiahajú až do zadnej časti úl'a (pri pozdĺžnej — studenej stavbe), resp. od miesta, kde je umiestený letáčový otvor až po protil'ahlý okraj
úľa (pri priečnej — teplej stavbe), najmä ak riadky nie sú vysoké, je oprávnený predpoklad, že včelstvo má na okrajových častiach plástov, ale i
navrchu plástov nad chumáčom (ak sú riadky meliva pomerne úzke a nízke) ešte vyhovujúce množstvo zásob. Celkom zbytočné, ba škodlivé by bolo toto
včelstvo rozobrať len preto, aby sme zisťovali, či má ešte dosť zásob. Ak však riadky meliva siahajú až po koniec uličiek a pritom sú pomerne
široké a vysoké (pretože včelstvo odviečkovalo a spotrebovalo všetok med), udrela "12. hodina" života včelstva. Ak
včelstvo ešte nezahynulo, potrebuje veľmi rýchlu pomoc.
Skutočnú radosť robia včelstvá, pri ktorých sú na podložkách
riadky meliva pekne zoskupené, pomerne nízke, úzke, suché a pri správnom umiestení letáčového otvoru siahajú len do polovice dĺžky uličiek. Ak je
však melivo rozmetené a melivo v jednotlivých uličkách spojené, je to istý znak, že včelstvo už lietalo. Prečo včelstvo lietalo už pred prvým
dňom preletu? Príčinou preletu a tým aj rozmetania melivových riadkov na podložke mohlo byť nepomerne teplé počasie uprostred zimy. Včelstvo
využilo túto príležitosť na prelet. No v takom prípade nemožno hovoriť o jarnom očisťovacom prelete, ale o zimnom očisťovacom prelete. Takýto
prelet mohol byť v dňoch, ked' teplota v chládku stúpla na 12 °C, ba i na viac. Včely využili túto príležitosť a podnikli očisťovací prelet, aby
sa zbavili obsahu výkalových vačkov. Na jednej strane bola táto príležitosť výhodná, na druhej strane dosť teplé počasie nebolo pre zimovanie
výhodné.
Ak sme našli na podložkách včelstiev larvy plodu, matky za teplého počasia začali klásť vajíčka v nevhodnom zimnom čase.
Príčinou zimných preletov včelstva môže byť i to, že včelstvo v zimnom pokoji znepokojovali sýkorky pri nechránených letáčových otvoroch, d'atle
pri starších úl'och, sliepky, mačky, psy ap. Aj zazimovanie na tmavých lesných medoch, obsahujucich veľa nestrávitel'ných látok, alebo choroba
(nozema, stopy po rozliatych riedkych výkaloch na letáčovom otvore o nich svedčia) mohli spôsobif vyletovanie včiel. Na podložke takýchto
včelstiev je i značné množstvo mŕtvoliek, niekedy dokonca celá vrstva. Vajíčka a larvy robotníčieho plodu na podložke su istým znakom, že
včelstvo už chová plod. Vyhodené kukly robotníčieho plodu sú spol'ahlivým znakom, že uprostred plodových plástov pri obnovenej činnosti včelstva
začala svoju činnosť aj vijačka voštinová. Nález trúdích kukiel na podložke nasvedčuje, že vo včelstve kladie vajička trúdica. Takéto včelstvo
prezrádza abnormálny stav aj svojím správaním: hučí, jeho spotreba medu je vel'ká a obyčajne nie je pevne zomknuté v chumáči. Mŕtva matka na
podložke nemusí ešte znamenať, že včelstvo je bez matky. Nie je vylučené, že koncom leta alebo v jeseni vymenilo si také včelstvo matku tichou
výmenou. Mladá matka mohla sa ešte v jeseni spáriť, stará matka mohla ešte zostať vo včelstve pri zazimovani, ale cez zimu zahynula. Včelstvám s
mŕtvou matkou na podložke treba venovať zvýšenú pozornosť. Pri prvej možnej príležitosti treba zistiť, či je matka v poriadku. Ak nie je v
poriadku, treba čo najskôr urobif nápravu.
Kryštáliky cukru na podložke nemusia ešte znamenať, že včelstvo trpí smädom. Kryštáliky na
podložke v tomto prípade znamenajú, že včelstvo je už v činnosti, t. j. začalo prenášať zásoby zo vzdialenejších miest do chumáča. Pritom
odstraňuje z buniek nepoužité krystáliky. Je možné aj to, že sa chumáč pre značnú spotrebu zásob postupne posunul na partie plástov so zásobami,
na ktoré na začiatku zimovania pôsobila nízka teplota. Z porovnania polohy krystálikov na podložke a polohy meliva možno si urobiť záver o torn,
či včelstvo v dôsledku krystálikov trpí smädom alebo nie. Ak sa chumáč posunul v uličkách d'alej za zásobami a krystáliky nenájdeme na začiatku
riadkov meliva, ale iba v ich druhej po-lovičke, možno predpokladať, že včelstvo netrpelo smädom. No ak sme zimné zásoby doplňovali neskoro,
takže včely nemohli už zásoby dokonale spracovať a zaviečkovať, zásoby v bunkách kryštalizujú vo zvyšenej miere a včelstvo trpí smädom. V tomto
prípade nájdeme na podložke nahustené krystáliky už na začiatkoch riadkov meliva. Množstvo a hustota krystálikov, ako i miesto, kde sa na
podložke vyskytujú, umožňujú tiež vysvetlenie príčin kryštalizácie zásob. Rozkúskované časti včelieho tela a kúsky voštín svedčia o návšteve
myši, hrabošov, prípadne piskorov. Proti vnikaniu týchto škodcov sa bráni včelár znížením letáčového otvoru na výšku iba 7 mm, resp. pri
moderných ul'och aj uzavretim letáča materskou mriežkou. Všetky tieto nálezy si starostlivo poznačíme do zošita. Neskôr nám pomôžu vysvetliť
mnohé javy a po doplnení príznakmi zistenými pri prvom jarnom očisťovacom prelete poskytujú nám dosť spol'ahlivý obraz o stave prezimovaných
včelstiev. Pre nízkonadstavkového včelára je to moc dôležité.
Obsah na podložkách preosejeme cez sitko, ktorého očká prepustia melivo
a zadržia mŕtvolky. Mŕtvolky zozbierame a hned' spálime. Melivo roztopíme vo vode, aby sme zničili zárodky rôznych škodcov, najmä vijačky
voštinovej, a d'alej aby sme konzervovali vosk. Bezprostredne po tejto práci si dôkladne umyjeme ruky, aby sme prípadne neprenášali
choroboplodné zárodky do d'alších včelstiev. Vsunutím podložky v jeseni pod rámiky umožníme z jari jednorázové odstránenie všetkého, čo cez zimu
zo včelstva spadlo na dno. Ušetríme tým včelám vel'kú prácu s vynášaním mŕtvoliek, meliva a iných vecí, ktoré znešisťujú ul'. Niekedy sa stáva,
že očakávaný prelet nebude, lebo sa počasie zhorší (vznikne neočakávane vietor, zamračí sa, teplota klesne). Preto vyťahovať a vsúvať podložky
treba opatrne, podl'a možnosti bez toho, žeby sme včelstvá vyrušovali. Nevieme totiž, či neprejde ešte vel'a dní, kým dôjde ku skutočnému
preletu včiel. Rušením včiel by sme spôsobili, že by i tak preplnené výkalové váčky včiel boli ešte viac zat'ažené. Túto prácu a celoročné
čítanie z podmetovej podložky včelárovi umožňuje a zároveň zjednodušuje zasieťované dno, prípadne podmetová podložka, ktorej súčasťou je
zasieťovaná horná časť včelotesným sitom.
