Včelstvo sa počas svojej existencie dokonale prispôsobilo vonkajšiemu prostrediu, podnebiu a najmä
ročnému vegetačnému cyklu. Príchod zimného obdobia ho teda neprekvapí, lebo sa vie naň dokonale a náležite pripraviť. Preto príroda veľmi účelne
zariadila situáciu tak, aby včelstvo toto obdobie mohlo prežiť v stave zníženej aktivity, aby čo najviac včiel sa dožilo jari v stave takzvanej
psychickej mladosti, to jest neupracované, schopné na jar vychovať prvé generácie plodu, ba dokonca využiť i včasné znášky.
Včelstvo žije
a je schopné prežiť len v spoločenstve, preto včely zaraďujeme medzi sociálny hmyz. Hovoríme, že včelstvo ako celok tvorí ucelený organizmus, tak
ako je napríklad ľudské telo. Včela ako jedinec sa pri teplote 10 stupňov Celzia prestáva pohybovať, pri 6 stupňov Celzia krehne, preto včelstvo
pri znižovaní vonkajšej teploty začína tvoriť zimný chumáč. Podotýkam, že o chumáči treba hovoriť po celý rok, lebo pomocou neho včelstvo dokáže
regulovať teplotu a vlhkosť v úli.
Priebeh zimovania včelstiev možno zhrnúť do dvoch bodov. Je dokázané, že včelstvo v zime nevyhrieva
celý úľ, ale sťahovaním a rozťahovaním chumáča reaguje ne vonkajšie teploty. Aktivita včiel a spotreba zásob je menšia pri nižších vonkajších
teplotách. Pri zimovaní včelstiev naši včelári stále prispôsobujú zimovanie vonkajším podmienkam, to jest teplote, vetru, snehovým búrkam a
podobne. Táto stará predstava o zimovaní nie je správna, uteplené úle neznižujú aktivitu včiel. Mnohí včelári si stále myslia, že najväčšie
straty na hmotnosti včelstva sú v úľoch neuteplených počas studených období. Ale tomu tak nie je. Strata na hmotnosti, čiže spotreba zásob
včelstvom rastie práve v opačnom smere, zo studených periód do teplých. Teda, čím je teplejšie, tým je spotreba väčšia a naopak. Spotreba zásob
je menšia počas studených periód. Z tohoto poznania je zjavné, že studené počasie nezvyšuje aktivitu zimného chumáča. Nechránené včelstvá v
neuteplených úľoch nevykazujú väčšie denné úbytky hmotnosti ako chránené v uteplených úľoch, v tenkostenných úľoch obyčajne vykazujú ešte menšie
úbytky. Teplota v chumáči zostáva viac-menej konštantná bez ohľadu na zmeny vonkajších teplôt.
Ako vlastne dokáže včelstvo udržiavať
teplotu chumáča na konštantnej úrovni? Stredná teplota chumáča je na úrovni závislej od zmien vyžarovania tepla zodpovedajúceho expanzii a
kontrakcii chumáča, sťahovaniu. Existujú určité hranice kontrakcie chumáča. Vtedy začínajú byť straty tepla z chumáča vyžarovaním väčšie ako
produkcia tepla včelami, čo má za následok pokles teploty chumáča. To sa pravdaže prejavuje na povrchu aj v centre chumáča. Čím väčší je zimný
chumáč, tým menej včely trpia touto situáciou, totiž viac jedincov vyprodukuje viac tepla. Tým sa potvrdzuje skutočnosť, že včely môžu udržať
svoj chumáč dostatočne teplý pre udržanie života iba svojou obvyklou a nie mimoriadnou aktivitou.
Včelí chumáč nie je prípad
vykurovanej miestnosti pecou. Teploty chumáča zimujúcich včelstiev zostávajú v určitých hraniciach pozoruhodne konštantné bez ohľadu na vonkajšie
teploty. Niekto by si mohol myslieť, že ak včely udržujú teplotu chumáča na rovnakej úrovni, či je vonku 0 stupňov Celzia alebo mínus 17 stupňov
Celzia, že by v druhom prípade mali produkovať viac tepla, aby udržali túto konštantnú teplotu. Nie je tomu tak. Kontrakcia a expanzia chumáča
počas zimy je veľmi známy fakt, ale jeho význam bol dlho prehliadaný a nedocenený. Včely nesmú zamrznúť a nemôžu znížiť svoju produkciu tepla na
nulu tak, ako to robí iný hmyz, čmel, osa. Živé včely produkujú teplo. Chumáč sa vplyvom nízkej teploty sťahuje, pri zvýšenej teplote rozťahuje.
V súlade so zákonom vyžarovania množstvo tepla zo žiariaceho telesa stúpa, ak teplota okolia klesá. Keď máme dva radiátory s rovnakou teplotou v
tej istej izbe a jeden má o polovicu menšiu plochu, vydá len polovičné množstvo tepla ako druhý. Tak je to aj so včelami. Aby zabránili rýchlej
strate tepla v studenom počasí, včely inštinktívne zmenšia plochu svojho chumáča. Zimný chumáč včiel predstavuje približne guľu. Vonkajšia plocha
gule je vyžarovaný povrch, ktorý sa zmenšuje s druhou mocninou jej polomeru. Tak aj malé stiahnutie chumáča prináša zodpovedajúce veľké zmenšenie
vyžarovanej plochy. Jednoduchým procesom stiahnutia chumáča môžu včely udržať svoju normálnu teplotu počas studenej zimy pri produkcii iba
riadneho, bežného metabolického tepla, bez ďalšieho mimoriadneho tepla.
Ak dlhé obdobie trvajú nízke teploty, včely môžu spotrebovať
svoje zásoby medu v chumáči a keďže vonkajšia teplota môže byť súčasne nižšia ako kritická teplota života včely 1 stupeň Celzia, včely nemôžu
opustiť chumáč, ktorý sa stiahol mimo zásob medu a uhynú hladom. Inak vyjadrené, môžu nastať obdobia, kedy straty tepla sú väčšie ako aktivita
včiel, vplyvom čoho včely hynú od hladu. Odolnosť včiel proti zime je však pozoruhodná. Počas 16 dní klesli minimálne teploty pod 0 stupňov
Celzia, jedenkrát dosiahli až mínus 40 stupňov Celzia, priemer minimálnych teplôt bol mínus 24 stupňov Celzia, priemer maximálnych teplôt mínus 8
stupňov Celzia. V jeden deň sa teplota udržiavala pod mínus 17 stupňov Celzia celých 24 hodín. Najvyššia teplota bola mínus 1 stupeň Celzia.
Všetky včelstvá v tenkostenných úľoch prežili takýto prísny test, ktorý je ohromujúci. Fakty z týchto skúseností sú v súlade s praktickými
poznatkami z vysokohorských oblastí.
Dnes už včelári neutepľujú úle podľa štandardných odporúčaní a návodov. Akoby sami prišli na
základe vlastných skúseností k ideálnym potrebám včelstva. Isté je, že veľký dôraz musíme venovať kvalite i kvantite zásob bez dextrínu a
nekryštalizovaným i vhodne uloženým zásobám, mladej matke, vhodnému vekovému zloženiu včiel a ich sile, úľu s dostatočnou ventiláciou cez očko a
chráneného od vetrov. Včelstvá nehynú od zimy. Väčšina strát je spôsobená vyhladovaním v chumáči s množstvom medu niekoľko
milimetrov od neho. Taktiež si treba uvedomiť, že ak chumáč zväčšuje svoje rozmery, vyžarovanie je väčšie, zomknutosť včiel tvoriacich vonkajšiu
vrstvu chumáča menšia vplyvom zvýšenej tepelno-vlhkostnej regulácie a výmeny vzduchu. K vyžarovaniu tepla treba pridať i odvod tepla vedením a
prúdením. Preto v tomto období je dôležité a významné uteplenie najmä nadrámikového priestoru tepelne izolujúcimi a vlhkosť prepúšťajúcimi
vzdušnými uteplivkami v úľoch bez vetracieho a pary odvádzajúceho očka. O vhodné uteplenie nadrámikového priestoru a otvorenie vetracieho očka sa
z praktických dôvodov postaráme pri zazimovaní včelstiev.
Z nepochopiteľných dôvodov zostávajú tieto myšlienky ešte aj dnes na
Slovensku nepovšimnuté alebo to je zámer včelárskych velikánov? Postupne skúsenosti a závery nachádzajú nasledovníkov i na Slovensku,
predovšetkým sú to nadšenci v Pracovnej spoločnosti nadstavkových včelárov, ktorí prešli na úle Langstroth,
Dadant a nízkonadstavkové s jednoduchými stenami. Využitie skorých znášok a kočovný spôsob včelárenia si vyžaduje tie
najprogresívnejšie technológie, ktorými dnes včelária všetci pokrokoví včelári v Európe a vo svete.
