Keď sa pozrieme spätne na vývoj úľov vo svete, tak vo svetovom včelárstve sú
výrazné dva vplyvy, a to stredoeurópsky a americký. Stredoeurópsky vplyv je reprezentovaný odborníkmi, ako Dzierzon, Gerstung, Živanský a ďalší,
ktorý prenikol do celej Strednej Európy, najmä úľom prístupným zozadu. Dnes sa nájdu ešte v Rakúsku, Fínsku, Švajčiarsku, SRN a v Česku.
Americký vplyv reprezentovaný Langstrothom a Dadantom prenikol úľmi
prístupnými zhora do celého sveta a právom vytláča úle prístupné
zozadu. Staršia
včelárska literatúra uvádza, že v roku 1960 bolo v Česku v úľoch prístupných
zhora už 40 percent včelstiev. Na Slovensku
bolo v tom istom roku v úľoch
prístupných zhora až 90 percent včelstiev.
Dnes
ešte pretrvávajúce množstvo typov úľov s rozličnými mierami rámikov je
pre včelárov nevýhodné, pretože treba vyrábať rozsiahly sortiment
včelárskych
potrieb. Rozmáhajúci sa systém mobilného paletového včelárenia, ktoré vyžaduje
ekologickú a čo najľahšiu konštrukciu úľa bez
plastov chemického priemyslu, nám
dáva možnosť dosiahnuť náš perspektívny cieľ vyspelého včelárstva s ujednotenou
dĺžkou rámika na
langstrothovom pôdoryse, s možnosťou uplatňovať tri technológie
včelárenia bez ohľadu na územnú ohraničenosť regiónov.
Pre
stredoeurópsku technológiu je typické časté rušenie včiel, roztrhávanie
plodového hniezda, prevesenie plodových plástov do medníka a práca s
jednotlivými plástmi namiesto s celými nadstavkovými jednotkami. Prednosťou
n-nadstavkovej technológie je pohyblivosť včelstva vo
vrstvách. Nie je potrebné
v krátkych časových odstupoch pracovať so včelami. Je efektívnejšie naučiť sa
rozoznávať kritické vývojové fázy
včelstva a potom účelne zasiahnuť.
V máji včelstvo prežíva intenzívny rozvoj. Tento mesiac je plný očakávaní
priaznivého počasia
pre znášku z ovocných stromov, púpavy, repky a koncom
mesiaca i z agáta. Pri správnom vedení nízkonadstavkových včelstiev sa tieto
ešte
stále nachádzajú v štádiu rastu s vysokou zberacou aktivitou. Je nevyhnutné
postarať sa, aby v raste včelstva nenastala stagnácia. Včelstvá s
mimoriadnym
jarným rastom by sa bez zásahu včelára vyrojili obyčajne ešte pred prvou hlavnou
znáškou alebo počas kvitnutia repky. Vhodným
zásahom ich treba z rozvojovej
krivky vrátiť o týždeň až dva späť. Zásahy spočívajú v tom, že im odoberieme
časť plodu a použijeme na
tvorbu oddielkov. N-nadstavkový systém včelárenia je
mimoriadne vhodný i na zvládnutie rojivého pudu.
Jednou z metód zabránenia
rojeniu na včelnici je premiestňovanie včelstiev.
Zámena silných včelstiev za slabé na rovnakom včelom stanovišti. Silné včelstvá
sa
zoslabia a slabé naopak zosilnejú. Silné včelstvá môžu tiež prejsť na úplne
nové stanovište vpredu alebo bokom po stranách. Lietavky posilnia
susedné
včelstvá. Včelstvá s matečníkmi stratia veľkú časť svojich včiel. I keď budú
pravdepodobne pokračovať v stavbe matečníkov aby
vymenili matku, pritom všetkom
sa nevyroja.
Silné prezimované včelstvá sa rýchlo vyvíjajú a dostávajú sa najskôr do
rojovej
nálady. Tú najľahšie zistíme kontrolou naklopením nadstavku. Nadstavok
zo zadnej strany nadvihneme, posunieme ku sebe a zo spodku pomocou
dymáka
prehliadneme. Ak sú na spodných latkách materské misky, je to dôkaz začiatku
rojovej nálady. Ak sú už misky zakladené a matečníky
vo výstavbe, môže pomôcť
iba radikálny zásah na zamedzenie rojenia.
Úlohou
včelára je umožniť včelstvu vytvoriť vrchol v plodovaní bez rojenia. V
prvom rade je to selekcia nerojivých línií. Ďalej potom dostatok
priestoru na
kladenie vajíčok a stavba medzistienok. U predčasne silných včelstiev potom
odčerpávanie plodu, včiel a tvorba oddielkov.
Odber plodových plástov môžeme
robiť už v apríli a tvoriť zberné oddielky pre včasný chov matiek, to znamená po
jednom pláste s plodom z
každého silného včelstva. Zoslabenie je taktiež možné
urobiť zámenou silných včelstiev za slabé alebo čiastočne zámenou ich
medníkových
nadstavkov.
Včelstvu, ktoré už stavia matečníky odčerpávanie plodu nepomôže. Jedinou
istou metódou je odobratie matky, s ktorou
vytvoríme oddielok. Vo včelstve potom
ponecháme len jeden matečník. Iná metóda je vytvorenie preletáka. Včelstvo
postavíme na iné
stanovište a na pôvodné dno a miesto postavíme nový nadstavok
buď s oddielkom alebo len s medzistenami a 1 až 2 plodovými plástmi s otvoreným
plodom. Navrch sa postavia nadstavky s medom. Včely si potom z plodu vychovajú
novú matku. Pôvodné včelstvo na novom stanovišti sa
odletom lietaviek radikálne
zoslabí. NN-technológia nám umožňuje urobiť to všetko v jednom úli s použitím
medzidna.
Demaree
Plan je spôsob predchádzania rojeniu známy v anglosaských krajinách.
Mohli by sme ho tiež nazvať dištancovaním plodu od matky. Matku dáme na
1 až 2
nezaviečkované plodové plásty do najspodnejšieho nadstavku. Zvyšok priestoru
bude vyplnený súšami a medzistenami. Naň položíme
mriežku a nadstavok s medom
alebo inými plástami bez plodu. Celkom navrch postavíme nadstavky s plodom a
zatvoríme na nich očká. Po 10
dňoch prehliadneme plodové plásty a odstránime
všetky matečníky. Za 21 dní sa tu všetok plod vyliahne a včely tu môžu znášať
med. Ak má
východzie včelstvo už zaviečkované matečníky, musíme ku zamedzeniu
rojenia radšej zvoliť preleták.
Oddielky, či mladé včelstvá,
nech sú vytvorené z plodových plástov alebo
zmetených včiel, prípadne rojov, nám vždy viacúčelovo poslúžia. Okrem vlastného
zoslabovania
včelstiev ako prevencie rojovej nálady, sú vhodné na výchovu
mladých matiek. Oddielky s mladými matkami sú akousi konzerváciou včiel z času
nadbytku pre núdzové stavy. Výmena matiek a posilnenie včelstiev v jeseni a na
jar, náhrada pri strate včelstva alebo matky, návrat ku
znáškovej motivácii
vyrojených včelstiev, pri preletákoch na oddielok a pri dvojmatkovom spôsobe
získavania jarnej znášky. Je tiež známe,
že oddielky ?zošrotujú? stav zamorenia
varroázou vo včelstve.
V dôsledku rôzne zaplodovaných plástov sú vytvorené oddielky často
krát rôzne
silné. Vyrovnanie sily, či posilnenie oddielkov je možné urobiť až po rozkladení
mladej matky, napríklad prisypaním mladých
včiel z plástov s medom pri vytáčaní.
Ďalšou možnosťou je pridanie zaviečkovaných plodových plástov zo včelstiev k
plodu oddielka. Ďalšou
inou variantov sú preletáky s oddielkom alebo medzi
oddielkami. To je možné jednoducho urobiť zámenou silných a slabých oddielkov.
Prelietnuté lietavky rýchlo zásobia slabší oddielok peľom, prípadne i nektárom a
umožnia mladej matke väčšie rozkladenie. Veľmi dobre to
ide vzhľadom ku
hmotnosti nízkych nadstavkov. V systéme nn-včelárenia s deleným plodiskom
dosiahneme v máji vo včelstvách dobré obsadenie
oboch nadstavkov, v
nízkonadstavkových úľoch až tri nadstavky. Praktické skúsenosti so systémom
deleného a neobmedzovaného plodiska
poukazujú na skutočnosť, že výška plodového
telesa dosahuje 400 až 450 mm, t.j. siaha cez tri nízke nadstavky s výškou 170
až 180 mm,
prípadne dva nadstavky typu A s výškou rámika 220 mm. Tým, že
neobmedzujeme matku v kladení, dosiahneme vo všetkých prípadoch podstatne
silnejšie včelstvá s výraznou schopnosťou využitia skorých znášok. Tieto
včelstvá už počas kvitnutia jabloní a púpavy nevyhnutne
potrebujú medník na
ukladanie nektáru, niekedy s 3 až 4 kg denného prírastku. Nadstavením medníka
týmto včelstvám nezväčšíme úľový
priestor o 100 % ale len o 30 percent. Termín
nasadenia medníka musíme vhodne voliť, aby nektár zo skorej znášky včely
neukladali do
plodiska, čo by obmedzilo plodovanie. Potrebu nasadiť medník ľahko
zistíme podľa toho, či medzistienky vložené pri zámene nadstavkov sú už
vystavané. Pretože matka má stálu tendenciu rozširovať plodové teleso do výšky,
zakládla by bez použitia materskej mriežky, najmä pri
dlhšej znáške i časť
medníka. Preto je vhodné používať materskú mriežku. Mnohí včelári používajú v
medníku len panenské plásty, čím
získavajú svetlejší a chuťovo príjemnejší med.
Obzvlášť v dobe varoázy môžu byť plásty z plodiska natoľko poškodené, že reziduá
niektorých liečiv prechádzajú pri väčšej koncentrácii z vosku do medu. Súše
panenských plástov nie sú napádané víjačkou, preto ich možno
lepšie uchovať do
budúcej sezóny.
Ak je medník z troch štvrtín zaplnený medom a nektárom, treba pri trvajúcej
znáške podstaviť
pod tento medník ďalší na udržanie zberacej aktivity včiel a
samozrejme aj v záujme väčšej produkcie medu. Pri skorých znáškach to nebýva
pravidlom. Pri nedostatku vystavaných plástov je vhodné použiť do stredu medníka
i medzistienky. Počas znášky ich včely rýchlo vystavajú
a zaplnia medom. V tomto
vzácnom období, kedy sa medníky zapĺňajú medom, včelstvá nevyrušujeme zbytočným
rozoberaním nadstavkov. Zásahy
narušujú poriadok a deľbu prác v úli a znižujú
zberaciu činnosť. Uvedená situácia je typická pre znášku z repky.
V druhej polovici
mája končí kvitnutie repky a ak bolo počas kvitnutia
priaznivé počasie, čaká včelára prvé tohtoročné medobranie. Medové plásty z úľov
môžeme odoberať niekoľkými spôsobmi. Veľmi vhodný spôsob je odvčelenie medníka
pomocou výklzov. Je zaujímavé, že prvý výklz na tento cieľ
skonštruoval a
používal Porter už v roku 1891. Je to mechanický jednosmerný výklz s hliníkovými
jazýčkami, ktoré včely pri prechode z
medníka do spodnej časti úľa ľahko
nadvihnú. Opačným smerom pohyb nie je možný. Používanie výklzov pri medobraní
predpokladá, že včelár
má určité množstvo zásobných plástov. Postup pri
medobraní je potom taký, že na plodisko sa postaví nadstavok s prázdnymi
plástmi, naň
položíme medzidno s jedným alebo viacerými výklzmi a navrch medník
s plnými plástmi medu a včelami. Včely z medníka sa v priebehu 24 hodín
presunú
cez výklz do prázdneho nadstavku pod medníkom. Vieme, že repkový med pomerne
rýchlo tuhne, čo je hlavná príčina, že sa ťažšie
predáva. Neváhajme a hneď po
vytočení ho spastujme, naplňme do fliaš a určite nebudeme mať problém s jeho
predajom
zákazníkom.
Kto musí vytáčať jarný repkový med, musí pamätať na to, že v plodisku musia
zostať široké medové vence a tiež okrajové
medové plásty, aby malo včelstvo
dostatok zásob i na niekoľko týždňov. Včelstvá nesmú z dôvodu nedostatku potravy
obmedziť či zastaviť
plodovanie. Každé obmedzenie plodovania, tiež i v na znášku
chudobnom lete, pôsobí negatívne na zdravotný stav včelstva. Kto šetrí na
potrave, šetrí na nesprávnom mieste. Prejaví sa to tiež na sile včelstva, ktoré
pôjde do zimy. Rovnako po poslednom vymetaní v júli musia
byť včelstvá ihneď
nakŕmené. Pokiaľ sa jedná o medovicový med, snažíme sa ho odobrať i z plodiska,
aby nebol potravou včelstva v čase
kedy ešte nemôže vyletovať. Začiatok kŕmenia
po poslednom vytočení medu musí byť ihneď, ale najneskôr do troch dní.
Koncom mája
kvitne agát, v južných oblastiach Slovenska zdroj hlavnej znášky.
Pred rozkvitnutím agáta, a pre kočujúcich včelárov zo severu Slovenska aj
po
jeho odkvitnutí, je obyčajne bezznáškové obdobie, trvajúce aj 14 dní, ktoré
preklenieme prikrmovaním včelstiev ich dennou spotrebou.
Kranská včela v dlhších
znáškových prestávkach minimálne obmedzuje plodovanie. Preto kŕmenie v
znáškových medzerách medzi jarnou a letnou
znáškou, hrá u tejto včely dominujúcu
úlohu pre udržanie zberovej aktivity. Musí mať tiež vždy dostatok zásob v
plástoch. Obmedzovanie
plodovania v druhej rozvojovej fáze má tiež vplyv na
veľkosť plodového telesa a tým na veľkosť včelstva v čase zimovania. Pomalé
kŕmenie
urobíme najlepšie cukrovou kašou, čo je med zmiešaný s cukrom krupicou v
pomere 1 ku 5. Odber je taký malý, že nestačí ani na kŕmenie plodu a
nemôže sa
táto potrava dostať do medu. Akonáhle nastane opäť znáška, kŕmenie odstavíme.
Kŕmiť môžeme na vnútornom veku, rámikovým
kŕmidlom alebo vo vysokom dne.
Na záver ešte krátku poznámku. Včelár je určite ochrancom životného
prostredia. Má snahu neohrozovať
prírodnú potravinu ? med, preto drevo považuje
za najdôležitejší dorastajúci prírodní materiál, ktorý už ako strom a les
ovplyvňuje naše
životné prostredie. Výroba produktov z dreva vyžaduje málo
energie a nevznikajú žiadne škodlivé výpary. Výrobky sú látkovo i biologicky
odbúratelné. Pre výrobu úľových nadstavkov má drevo ešte jednu podstatnú výhodu.
Stena nadstavku má, ako jeden z mála materiálov,
schopnosť odovzdávať úľovú
vlhkosť z vnútra do okolia. Táto vlastnosť, popri vetraní úľa, má veľmi
podstatný vplyv na zdravotný stav
včelstva a na jeho rozvoj.
