Aethina tumida pochádza z púštnych oblastí južnej Afriky. Prvýkrát bol popísaný v roku 1867.
Biológiu tohto škodcu v južnej Afrike popísal Lundie v roku 1940. Roku 1996 bol chrobák lodnou dopravou zavlečený do USA.
Na
kynoženie tohto škodcu zatiaľ nebola vyvinutá žiadna efektívna metóda.
Na
obmedzenie chrobáka je nutné ošetrovať pôdu okolo úľov prírodnými insekticídmi
rastlinného pôvodu, a tiež samotné včelstvá
organickými zlúčeninami
fosforu. Analýza mitochondriálnej DNA potvrdila, že sa na oboch kontinentoch
jedná o jediný druh, aj keď
nerovnorodosť antigénneho fenotypu naznačuje,
že chrobák bol zavlečený niekoľkými spôsobmi.
Rozšírenie. Predpokladá sa, že chrobák bol pôvodne zavlečený do Severnej
Karolíny, odkiaľ sa rozšíril
do Georgie a na Floridu, kde bol zaznamenaný
v roku 1998. Koncom roku 2001 už bol hlásený z 18. štátov. Pravdepodobne sa
šíri
vďaka migrácii včiel, predajom včiel, včelárskymi potrebami a dokonca
i ovocím a zeleninou, ktoré dospelým chrobákom slúžia
ako alternatívni
hostitelia. Potvrdilo sa, že dospelí jedinci sú schopní prezimovať vo väčšine
klimatických pásiem USA, dokonca bez ujmy
zvládnu i tuhé zimy
v Minnesote, čo vedie k domnienke, že sa škodca ľahko rozšíri na
väčšine územia Spojených
štátov.
Popis. Dospelé chrobáky sa vyskytujú
v širokej škále farieb od hnedej
po čiernu. Sú priemerne 5 mm dlhé a 3 mm široké, majú
oválny tvar tela. Larvy
pripomínajú väčších potomkov víjačky voštinovej, ale sú približne 1,2 cm dlhé,
majú väčšie hlavičky, ostnaté
výrastky po celom tele a blízko hlavy 6 plne vyvinutých nôh.
Životný
cyklus. Samičky kladú vajíčka v nepravidelných skupinách po
celom úli,
konkrétne do prázdnych buniek a do malých štrbín a škár. Počet vajíčok
nakladených jedinou samičkou nie je známy.
Vieme však, že v laboratórnych
podmienkach vyprodukovalo 300 chrobákov behom 21 dní 3800 lariev. Larvy sa
liahnu v priebehu 1
až 6 dní, najviac však v 2. a 3. deň po nakladení.
Živia sa zaviečkovaným i nezaviečkovaným včelím plodom, peľom a medom
po
celom úli a ničia plásty. Slabé včelstvá invázii chrobáka podliehajú
veľmi rýchlo. Odhaduje sa, že na jedinom rámiku s plodom sa
vyliahne 6000
lariev. Dospelé larvy sa často nakopia v rohoch rámikov alebo na dne úľa.
Po 10 až 16 dňoch vychádzajú von. kde sa na
zhruba 3 až 4 týždne zakuklia
v pôde. Toto obdobie môže trvať od 15 do 60 dní v závislosti na
teplote a vlhkosti zeme. Aby
larva dokončila premenu na chrobáka, vyžaduje
teplotu vyššiu ako 10 stupňov Celzia. Proces kuklenia tiež významne ovplyvňuje
kvalita
pôdy. V ľahkej piesčitej pôde sa larvy, kukly a novo
vyliahnutí jedinci vyskytovali v hĺbke 1 až 20 cm, pričom 80 %
z nich
v hĺbke 10 cm pod povrchom. Veľké množstvo bolo nájdené v rozpätí 30
cm od letáča. Čo sa týka pohlavia potomstva,
na jedného samčeka pripadajú dve
samičky. K páreniu dochádza veľa krát, pričom samčeky napadajú včeliu
kolóniu skôr ako samičky.
Samička dosahuje dospelosť približne týždeň po
vyliahnutí. Novo narodené potomstvo sa spári a preniká do úľa. Tento
životný cyklus
naznačuje, že chrobák počas roka vyprodukuje 5 generácií.
Chrobáky môžu prežívať nie len v úľoch, ale tiež v širokej škále
ovocia, kde tiež kladú vajíčka.
Prežitie. Dĺžka života
dospelého
chrobáka je približne pol roka, aj keď v priemere žije 4 mesiace.
V miernych klimatických podmienkach je chrobák schopný prežiť bez
potravy
a vody minimálne 5 dní. V USA prezimujú dospelí jedinci. Ak teplota
klesne pod 20 stupňov Celzia, chrobák prestáva byť
aktívny a hladuje. Aj
tak je mnoho oblastí, kde teplota neklesá pod 20 stupňov Celzia. Okrem toho je
škodca schopný prečkať
chladnejšie obdobie ukrytý v chumáči včiel. Existujú
správy, podľa ktorých bolo v malých skupinkách zimujúcich včiel nájdené
viac ako 300 chrobákov. Miera prežitia dospelých jedincov v chladnejších
klimatických podmienkach nie je známa. Nedokážeme odhadnúť,
či
a v akom počte by bol Aethina tumida schopný prežitia
v drsnejších slovenských podmienkach.
