Produktívne včelárenie vyžaduje, aby mali včelstvá od jari
až do jesene
dostatok paše. Pravidelné kočovanie značne podporuje vývoj včelstva, zlepšuje
jeho zdravotný stav, zásobovanie včelstiev a tým
zvyšuje aj výnos medu. Na
Slovensku majú včelári s kočovaním veľmi dobré skúsenosti s bohatou tradíciou.
Nechcem sa tu zaoberať
konštrukčným, funkčným a technickým opisom
kočovného
voza. Chcem skôr čitateľom ľudovou formou priblížiť význam
kočovania
pre
včelstvá a včelára. Kto sa chce podrobnejšie oboznámiť s
technickým opisom
kočovania, doporučujem každému preštudovať si odbornú
literatúru, ako : Kočovný
voz a jeho využitie vo včelárstve od Jána Millu z
roku 1978 a 1983, prípadne
Včelárske zariadenia,
pomôcky a ich svojpomocná
výroba od Ing. Michala Mačičku
z roku 1981. NN včelári, ktorí majú záujem o
kočovanie si môžu v tejto
oblasti
doplniť informácie v časopise Včelár č. 5 z
roku 1989, v ktorom priateľ Michal
Vinc z Prešova vo svojom príspevku
Včelársky
kočovný voz s nadstavkovou úľovou
zostavou zaujímavo opisuje
túto včelársku pomôcku.
Každý, kto bol aspoň raz na kočovke potvrdí, že je
to úžasný a nezabudnuteľný
zážitok spojený
väčšinou s prvým medobraním v
roku. Tu sa vytvára priestor na
vylepšenie ekonomiky včelárenia pre
víkendových a drobných včelárov,
ktorí
obhospodarujú od 4 do 12 včelstiev. Na
paletu malého prívesu za osobný
automobil sa zmestí aj šesť úľov a takto
jednoducho a
nenáročne možno kočovať
na repku do chotára susednej dediny, na
rúbaniská s malinou do susedného
okresu, ale aj na agát a slnečnicu v
nížinných oblastiach Slovenska. Takýto
spôsob paletového kočovania repkových,
agátových a lesných kempov si však
vyžaduje
spoluprácu aspoň štyroch, piatich
včelárov, ktorí sú ochotní kempovať
pod stanom alebo v aute aspoň jednu noc v
týždni pri včelách na
kočovnom
stanovišti ak chcú s úspešným medobraním
dokončiť kočovku v dnešnej dobe
nevypočítateľnej kriminality. Kočovný kemp za
znáškou je určite jednou z
možností zvyšovania medného výnosu pre víkendového
a drobného včelára.
Technický popis palety pre desať
NN včelstiev na
kočovanie s prívesom za osobný
automobil je k nahliadnutiu v časopise Včelár
č. 9 z roku 1986, kde Ing.
Zdeněk
Kothánek svojpomocné zhotovenie takéhoto
zariadenia podrobne popisuje.
Doporučujem tiež webové stránky okolitých
štátov,
najmä www.sweb.cz/jjvcela/,
tiež www.magazinimker.de, alebo
www.apidomia.cz.
Na jar znášajú včely peľ a nektár z vŕby a
rakyty, ďalej z ovocných stromov a
repky
olejky. To sú predpoklady prípravy
včelstiev na agátovú znášku v druhej
polovici mája. Kočuje sa aj za ďatelinou
plazivou, slnečnicou,
malinou, lipou,
za medujúcimi ihličnatými stromami a na
medovicu v lese. Kočovanie vyžaduje
mnoho práce a pohotovosti, čo sa však
niekoľkonásobne vynahradí väčším výnosom
medu. Pred kočovaním musíme vyhľadať
včas stanovište a dohovoriť sa s majiteľom
o
umiestnení včelstiev. Pravda,
kočovať nemožno so včelstvami z kraja a do
okresov, ktoré sú zamorené včelou
nákazou.
Na kočovanie sú vhodné úle, ktoré sú ľahké,
tesnia, dajú sa dobre
uzavrieť a
pritom umožňujú prístup vzduchu.
Langstrothov NN úľ, s vysokým a zasieťovaným
kočovným dnom, týmto požiadavkám
vyhovuje.
Tento stavebnicový systém umožňuje
dopraviť na kočovné stanovište
prázdne nadstavky s medzistienkami pre prípadné
roje a odložence,
kŕmidlá,
včelárske náradie atď.
Včelstvá určené na
kočovanie majú byť silné, zdravé, s výkonnými
matkami. Pred
odchodom treba
včelstvá ošetriť tak, aby sa zamedzilo rojeniu. Včelstvá majú
mať zásoby
aspoň na nasledujúcich desať
až štrnásť dní. Keď nemajú zásoby,
musíme im dať
roztok medu zriedený v pomere 1 ku 1, a to asi 2 až 3 litre.
Tento roztok im
dávame 2 až 3 dni pred kočovaním. Vo včelstve nemajú byť plné
plásty s medom.
Musí tam byť dostatok miesta pre prívod čerstvého
vzduchu.
Všetky plásty a
všetky časti úľov dobre upevníme. Rámiky sú plecnaté, stačí
ich iba pevne
jeden na druhý pritlačiť. Ak úle
majú nízke a nezasieťované dno,
môžeme pre
vzdušné kočovanie použiť voľný medníkový nízky nadstavok, ktorý je
prikrytý
kočovným
sitom. Včelstvá prevážame len v noci, aby sme s nimi boli
pred
svitaním na mieste. Najlepšie je však včely prevážať po polnoci, keď
je
vychladnuté plodisko, a to i vtedy, ak bol horúci deň. Teplota získaná cez
deň
do polnoci klesá. Najnižšia je po polnoci. Letáče
a očká zatvoríme. Keby
sa
včely zdržovali na letáči, porosíme ich alebo zadymíme a tak ich vženieme
do
úľa.
Úle majú byť na dopravnom prostriedku
správne uložené, aby včely
netrpeli
otrasmi. Na upevnenie jednotlivých
častí úľov, dna, plodiska, medníka,
používame pri sťahovaní takzvaný chomút,
ktorý si môžeme zhotoviť aj sami.
Krížom cez stred vrchnákov pripevníme
drevený hranolček, ktorý bude prečnievať
cez okraje o 4 až
5 cm. Na oboch
prečnievajúcich koncoch vyvŕtame otvory. Pred
sťahovaním pretiahneme cez
tieto otvory hrubú železnú drôtenú tyč, ktorej
dolný
koniec je upevnený o
paletu, podstavec, podvozok. Na druhom konci tyče sú
závity s maticou, ktorú
patrične na drevenom
hranolčeku utiahneme. Istejšie
bude, ak úle takýmto
spôsobom upevníme kovovým rámom, ktorým nahradíme drevený
hranolček. Na
stanovišti postavíme včelstvá podľa možnosti v takom poradí, v
akom sme ich
mali postavené doma. Včely sa naučia rýchlejšie orientovať
a
nezalietajú sa
do susedných úľov.
Na náčinie si treba zhotoviť
malú debničku, kde sa pred kočovaním
umiestni :
dymák, vypačovadlo, kukla,
elektrická lampa, sviečka, kladivo, kliešte,
skrutkovač, pílka, sekera, silný
nôž, klince,
skrutky, motúz, striekačka,
klietky na matky, zmetáčik, zápalky,
poznámkový zošit, pero, ceruzka. Výhodné
je doplniť tento inventár
auto
lekárničkou, šijacími potrebami, mydlom,
termoskou, pohárom a
konzervami.
Keď hodláme kočovať za
znáškou už z
jari, musíme sa všemožne snažiť, aby sme
zabránili rojivosti včelstiev.
Pritom treba pamätať, že pri každej
znáške,
najmä však v lese, mnoho včiel
uhynie. Preto včelstvá musia mať už pred znáškou
dosť mladých včiel a mladé
matky.
Pohyblivé včelárenie, účelnosť a potreba
kočovania za pastvou vábi a nadchýna
včelárov. Táto
technológia včelárenia
znamená úsporu času, námahy, stálu
pohotovosť včelstiev na kočovanie a najmä
to, že úle sa nemusia skladať
a
nakladať. Keď včelár zistí pašu, kam sa má
kočovať, uvoľní len zariadenie na
prívod vzduchu do úľa, letáče uzavrie a už
sa môže
dať na cestu. Keď znáška
nevyhovuje, môže bez obtiaže kočovať ďalej.
Ako som v úvode uviedol, kočovať
môžete aj s menším počtom
včelstiev.
Môžete tak čím skôr zbierať prvé
skúsenosti. Vyššia produkcia medu bude
stupňovať vašu radosť zo včiel a
povzbudí
vás zmeniť neskôr svoje stabilné
včelárenie úplne na mobilné. Využite
predovšetkým svoju hravú NN technológiu
včelárenia v
Langstrothovom úli,
zostrojte si paletu, pripojte sa k niektorej
skupine kočovníkov a umiestnite
včelstvá na spoločnom kočovnom
stanovišti.
Spoločnými silami sa ľahšie vyrieši
každý problém.
