Tento názov zaváňa nielen vôňou ostrých, na voňavo zaúdených dobrôt z mäsa, ale aj vôňou ešte nie takých dávnych čias zakáľačiek, poézie zimy, hodovania pri plnom stole a pri dobrom nápoji jednoducho vôňa dedinského života, aký ešte pamätáme my, ľudia v strednom a staršom veku.

Sortiment jedál zakáľačkových špecialít je naozaj bohatý. V tejto súvislosti sa často hovorí o dolnozemských špecialitách. Lenže kdeže tam Dolná zem! Veď aj my Horniaci dnes vieme narobiť takých klobás, že ich odtiaľto zavoňajú až hen na Dolniakoch. Priznám sa, že k napísaniu tohto receptu ma najviac vyburcovali uštipačné poznámky ľudí staršej generácie, ktorí neprestajne tvrdia, že údenárskym výrobkom sme kedysi mohli onikať, také boli vynikajúce, ale dnes?

Pred rokmi sa zo mňa stal emigrant, so svojou rodinou sme radikálne zmenili náš životný štýl, odišli sme z mesta na vidiek, zmenili prostredie, povolanie a aj celý svoj život. Mám život na dedine rád a mám k tomuto miestu krásny vzťah. Je to asi ľuďmi, domorodcami, ktorí sa vedia náramne správať a tie ich mozole a odovzdaný pot svedčia o tom, že majú zlaté ruky. Keď niekto niečo potrebuje, na čo svojou šikovnosťou-nešikovnosťou nestačí, tak si navzájom pomôžu.

Kde bolo tam bolo, všetci sme prežili čas rozprávok, keď, samozrejme, víťazilo dobro nad zlom. Každý správny vodný mlyn mal svoje domáce i cezpoľné strašidlá. V interiéri sa zabýval väčšinou čert vyslúžilec, ktorý sa so svojimi pekelnými spolubratmi venoval kartám a strašeniu upachtených pocestných. Pod mlynským kolesom lapal do najmodernejších keramických hrnčekov dušičky vodník. Okolo stálych nájomníkov sa hmýrili lesné i vodné víly, rozpustilejšie divožienky a iný rozprávkový ľud. Občas tu zavítal rytier z Východnej alebo Západnej krajiny. Takýto mlyn z čias dávno minulých nám pripomína vôňu domáceho chleba, natoľko odlišného od anonymných pecňov, vychrlených továrenskou výrobou.

Neviem si predstaviť niečo príjemnejšie než sedieť na kočovke pod agátom alebo smrekom, za kočovným vozom, mať založený ohník, nad ním kotlík s rozvoniavajúcim halászlé po tisovsky alebo haláslé po dunajsky. Obe polievky majú byť mierne štipľavé a to je záruka ich úspechu.

Sú tomu už takmer dve desaťročia čo mi priateľ Július Boďa zo Svitu dal recept na výrobu medového vína. Medové víno podľa tohoto receptu je vysokohodnotný nápoj, a to pre svoje zložky, lebo med nevaríme a nevystavujeme ho vysokým teplotám nad 45 stupňov Celzia.. Medové víno, ako nápoj, nesmieme medom oklamať a na 100 litrov medového vína musíme dať najmenej 40 kg medu.