Miloš Vondruška patrí k mladým , moderným a "skúmajúcim" včelárom, tu ponúkame hlavné myšlienky z jeho článku.
Ako začať včeláriť. Tak týmto nadpisom začína prvá kapitola väčšiny starých včelárskych príručiek. A potom Vás autor zasype totálne nezáživným výpočtom všetkých typov úľov, zoznamom zbytočného včelárskeho haraburdia, ktoré stovky eur a skončí popisom rôznych včelárskych postupov, ktoré sú pri vašom včelárení väčšinou nepoužiteľné. Tieto knihy robia len medvediu službu a záujemcov od včelárenie skôr odradia. Problém nie je ani vo vás, ani v náročnosti chovu včiel, ale práve v tých príručkách, ktoré boli napísané pred niekoľkými desaťročiami (a postupom času len odpisované), a písali ich včelári vychovaní na historických úľoch, ktorí nie sú schopní tento spôsob včelárenia dostať z hlavy. Preto odporúčam nečítať knihy (aspoň väčšinu z nich), ale ísť sa opýtať rovno včiel. Včely a vaše vnútorné intuícia Vám to povie. Žiadna kniha nemôže priblížiť ten úžasný pocit, aký zažije človek, ktorý prvýkrát odbachol striešku a ponoril ruky do útrob úľa. Alebo stačí si len sadnúť pred úľ, chvíľu pozorovať včely na letáči a začnete sa sami sebe čudovať, ako ste to mohli bez včiel tak dlho vydržať.
Vy to teda skúste inak. Neklaďte si otázku ako začať, ale položme si otázku, prečo sme nezačali už dávno? Niekto potrebuje včely, len aby zabezpečil svojim deťom pár kíl zdravého medu, nezaťaženého všetkými tými liekmi na báze pesticídov a antibiotík, ktoré komerčné včelári (obzvlášť mimo EÚ) do úľov pchajú v miere väčšej než malé. Odporúčam vyhnúť sa všetkým "zmesiam medu z krajín mimo EÚ". Med nazbieraný v mieste bydliska napomáha liečiť alergiu na peľ. Niekto uvažuje o chove včiel, aby získal ďalšie včelie produkty, ako sú propolis, peľ alebo materská kašička. Poznám tiež diabetika, ktorý chová včely predovšetkým kvôli tzv. „ovčelenej“ vode, ktorá sa nedá nikde kúpiť, a tvrdia že vďaka chovu včiel mohol prestať pichať si inzulín. Ďalej sú známe priaznivé účinky „ovčeleného“ vzduchu pre alergikov, ktorý tiež inak ako u včiel nezískate. A ako krásne sa u včiel relaxuje! U včiel zabudnete na všetok zhon okolo seba. Niekto uvažuje o včelách len ako o opeľovači pre svoju záhradku, alebo premýšľa, či by mu nemohli včielky zabezpečiť aj nejaké prilepšenia (napr. mamičky na materskej). Bohužiaľ väčšina laikov má včely späté s obrázkom včelína medzi poľami, čítajúcim stovky úľov a s potrebou vlastniť medáreň a ďalšie drahé pomôcky. Niekto si mylne myslí, že je potrebné "liezť do včiel" každý druhý deň. Naopak, včele je najlepšie bez včelára a počet prehliadok je najlepšie obmedziť na minimum, stačí pár prehliadok za rok, teda je možné včeláriť, tzv. víkendovo. Niekto si len nevie si predstaviť, že by mohol úľ umiestniť na svojej maléj záhradke, na svojom balkóne či dokonca dať úľ na strechu domu. A pritom včela je ideálny domáci maznáčik. Nešteká ani nekotkodáka, nemusíte ju venčiť, kŕmiť stačí raz ročne, nezapácha a ak odídete na dovolenku, postará sa o seba sama. Pre tých, ktorí si to doteraz prestaviť nevedeli, sú určené práve tieto stránky, aby pomohli zbúrať tradované mýty a ukázali, že včely k človeku patrí.
Čo teda urobiť preto, aby aj vaše včely veselo bzučali na vašom balkóne, vašej streche či na vašej mestskej záhradke? Skúste najskôr nájsť nejakého ochotného včelára, ktorý má s chovom včiel v meste skúsenosti, niečo Vám o včelách povie a tiež si pokusne nechajte dať nejaké to žihadlo nech zistíte aká je vaša reakcia. Napriek tomu, že plánujete chovať mierne včielky, asi sa do budúcna žihadlu nevyhnete. Ak žiadneho ochotného včelára nenájdete, odporúčam prihlásiť sa na školu nástavkového včelárenia, kde Vám skúsení inštruktori ukážu čo a ako. Dúfam, že stretnutie sa včelami vo Vás rozptýlia posledné pochybnosti o ich nebezpečnosti a zamilujete sa do nich. A teraz už prichádza čas si o včelách niečo málo naštudovať. Ako som už povedal, štúdium učených kníh má väčšinou odrádzajúci charakter, ale pre začiatok by som odporučil dve knižky. Prvá je krásna knižka o včelách, napísaná formou komiksu, ktorú napísal francúzsky spisovateľ Yves Gustin a menuje sa „Ilustrované včelárstvo“. Z tejto knihy sa dozviete všetko o včelách a ich chove. Druhá kniha pojednáva o včelej pastve, napísal ju pán Oldřich Haragsim a volá sa „Včelárske dreviny a byliny“. S touto knižkou sa prejdete po svojom meste a pozriete sa okolo seba očami včely. Budete sami prekvapení, koľko je okolo Vás kveteny čakajúcej len až tá Vaša včielka priletí. Viem že sa jedná o pomerne drahé knižky, ale s týmito knihami vystačíte minimálne prvé dva roky. Ak by ale cena týchto knižiek mala byť prekážka, odporúčam vziať za vďaku štvrťstoročie starú brožúrou, určenú pre žiakov 3-8 ročníka základnej školy, pána Libora Hanouska, s prostým názvom „Začíname včeláriť“. Pre načerpanie vedomostí o včele táto brožúra stačí a vedomosti o nízkonástavkovém včelárenie sa dajú doplniť, tiež je mnoho videí pre začiatočníkov na internete.
A teraz už začína ísť do tuhého. Nákup včelárskeho vybavenia. Napriek tomu, že sa vás bude plno predajcov snažiť presvedčiť, aby ste si toho kúpili čo najviac, veď to rovnako "pôjde na dotácie" tak je zbytočné mať skrine plné nepotrebného haraburdia. Čomu sa nevyhneme je kúpa úľa. Áno včely sa dajú chovať aj v škatuli od banánov a určite sa časom zoznámite s alternatívnymi spôsobmi chovu včiel, všetkými tými košnicami, klátmi a úľmi s voľnou stavbou, ale pre začiatok neodporúčam experimentovať. Pre chov v mestách sa najlepšie osvedčil nízkonástavkový úľ Langstroth, v ktorom sa po celom svete včelári viac ako 170 rokov. Prečo práve tento úľ a kde ho kúpiť je vysvetlené aj na tejto stránke.
Z včelárskych pomôcok bezpodmienečne potrebujete ochranu tváre a to buď kuklu, alebo včelársky klobúk. Túto pomôcku nepodceňujte, napriek tomu že máte mierne včely náhodné žihadlo do oka by malo vážne následky. Ku včelám môžete bez rukavíc, pokojne aj v tričku alebo v plavkách ale nikdy nie bez kukly! Ak niekto chodí do včiel bez kukly nie je to frajerina, alebo dôkaz toho aký dobrý je včelár, ale len hazard so svojím zdravím. Ďalšou dôležitou pomôckou je niečo na upokojenie včiel, väčšinou dymák, alebo rozprašovač. Ešte potrebujete metličku a rozperák a v podstate ste vybavení na chov včiel. Samozrejme že včelárskych pomôcok je k dispozícii viac, ale na začiatok to stačí.
Umiestnenie úľa v meste je zamotaný problém. V každej príručke sa dozviete, že letáč úľa by malo byť smerovaný na východ, aby bolo vystavený ranným nízko postaveným lúčom, ktoré úľ prehrejú. Ďalej že by úľ mal byť umiestnený na mieste slnečnom, nemal byť priamo v tieni, ale ani by nemal byť vystavený priamym lúčom poludňajšieho slnka. Úľ by nemal byť umiestnený na veternom mieste. Bohužiaľ v preplnených mestách máme obmedzené možnosti a občas si nemôžeme vyberať. V praxi sa ale ukazuje, že aj včelstvá s letáčmi natočenými na západ alebo sever prosperujú dobre. Je tiež potrebné brať ohľad na susedov, ak by hrozilo, že v letovom koridore včiel sa budú pohybovať ľudia, potom vo vzdialenosti asi troch metrov dávame pred úle včelotesnú prekážku, vysokú zhruba dva metre, aby včely pred ňou museli letieť nahor. Rôznymi zástenami môžeme úľ zatieniť a použiť ich ako vetrolamy. Úľ by nemal ležať na zemi, mal by byť minimálne 35cm od zeme a mal by byť vyvážený vodováhou, na to dbajte, zvlášť keď počítate s voľnou stavbou plástov v rámikoch. Na strechách a balkónoch sa môžu vyskytnúť ďalšie nepredvídateľné problémy, napr. môj sused, mal na balkóne natiahnutú umelú trávu a mŕtve včielky mu v nej viazli a museli sa ťažko vyslobodzovať z plastových imitáciou stebiel.
Kým začnete včeláriť nie je nutné absolvovať žiadny včelársky kurz, vstupovať do nejakého spolku či žiadať o súhlas predsedu uličného výboru. Určite je dobré o včelách niečo vedieť, byť v kontakte s ostatnými včelári a mať dobré vzťahy so susedmi, ale nič z toho v SR povinné nie je. Informovať susedov o vašom bohumilom zámere je určite pekné, ale ako povedal Grace Hopper: "Je vždy ľahšie žiadať o odpustenie, než o povolenie". A ako hovorí príslovie, "Čo oči nevidia, srdce nebolí", nie je teda najvhodnejšie hneď všetkým vykladať, že máte v úmysle chovať včely v blízkosti ich bytov a následne svoje úle vystavovať na obdiv. Je lepšie prísť až sa pohárom medu a oznámiť im vetou oznamovacej, že je to darček od včiel, s ktorými už nejaký čas zdieľajú spoločnú strechu. So susedmi, zvlášť v meste to býva problém. Buď stretnete puntičkára a nevzdelanca, ktorí včely, osy aj pavúky hádžu do jedného vreca s názvom "obťažujúca háveď". Alebo naopak mestských ekoteroristov či vegánov, ktorí považujú chov včiel za týranie zvierat a med za "včelí zvratky". Teda ruka v ruke musí ísť osveta susedov, ak sú tomu otvorení. Určite sa Vám podarí počas času zo susedov urobiť buď dobrých včelárskych teoretikov, alebo dokonca aj včelára.
Tak teda máme vybrané stanovište, vyrovnali sme na ňom úle a čakáme na včielky. Teraz je potrebné si rozmyslieť, či budeme včeláriť konvenčne, alebo tradične. Nie je to žiadne zásadné rozhodnutie dá sa medzi oboma spôsobmi prechádzať, ale pre začiatok potrebujete vedieť či nakúpite rámiky, medzisteny, rozperáky a medomet, alebo len horné latky. Existuje viac možností, ako do úľa dostať včielky, ale začiatočníkovi by som odporučil kúpiť oddielok od skúseného včelára s mladou ušľachtilou nerojivou matkou - ja mám veľmi dobré skúsenosti s líniou Singer. Oddielok je mladé včelstvo obsadajúci väčšinou 5-7 rámikov. Obstaranie ušľachtilého oddielku odporúčam hlavne preto, že včielky s ušľachtilou matkou sú pomerne predvídateľné a starostlivosť o oddielok je dobre popísaná v literatúre. Matka nebudete musieť meniť minimálne 2-3 roky, teda máte dosť času na to zažiť si základné včelárske postupy. Pokúšať sa bez skúseností usadiť roj, ktorý má starú matku, väčšinou neznámeho pôvodu môže pre začiatočníka (a jeho okolie) skončiť nemilým prekvapením. Najčastejšie sa oddielky predávajú od júna do augusta. Našou úlohou je zariadiť, aby toto včelstvo čo najviac zosilnelo do nadchádzajúcej zimy. Starostlivosť o oddielok je veľmi pekne popísaná v časopise Moderný včelár 3/2011. Oddielok usadíme tak, že rámiky preložíme z prepravnej škatule do úľa, popr. si ho necháme osadiť do úľa od skúseného včelára, ktorý nám oddielok predáva. Oddielok väčšinou staviame na nízke (chovné) dno, a včelám necháme len otvorené očko. V dobe znášky môže byť očko úplne otvorené. Je však potrebné si postrážiť koniec znášky. V túto dobu sa začína tzv. sliedenie, kedy včely z okolia sa pokúšajú vylúpiť slabšie včelstva. V takýto čas odporúčam zúžiť očko na 1 včelu. Nič nepokazíte, keď takto upravíte letáč od samého začiatku, včely si tak nebudú musieť zvykať na zmenu veľkosti vletového otvoru. Aby oddielok zosilnel, musí mať prísun potravy. Včely by mali vystaviť jeden nízky nádstavok medzistien. Na vystavanie jednej medzisteny spotrebujú energiu rovnajúcu sa 3 kg medu (resp. glycidov, teda i cukru). Hoci čas vytvorenia oddielku býva pred koncom alebo na konci znášky, je potreba včelstvo prikrmovať, pretože stále nemáte úplné včelstvo, v ktorom sú lietavky, mladušky, krmičky, dojčičky ideálne zastúpené, ale malé včelie mimino, ktoré sa bez Vašej pomoci ťažko zaobíde. Teraz zbierate svoje prvé skúsenosti a všetky Vaše skúsenosti zhodnotíte v budúcnosti. Ale vzhľadom k tomu že zabúdať je ľudské odporúčam viesť si záznamy, pretože každý rok je iný a aj každé včelstvo je iné a aj keď budete mať napr. len dve včelstvá, za pár rokov si nebudete pamätať, kedy a čo ste robili.
Tento článok si nekladie za cieľ byť poradcom včelára, krok za krokom ale mnoho rád nájdete na stránke http://www.vcelynastrese.cz/jaknato/ kde je mnoho odkazov na metodiky ošetrovania.