Noční lúpežníci.
Vždy ma na včeličkách fascinovalo, ako ich prvé lúče slnka prebúdzajú a ako končia s blížiacim sa koncom dňa. Na záhradke nepoužívam vôbec hodiny a riadim sa podľa včiel. Každé pravidlo má však výnimku a presvedčil som sa o tom hneď v začiatkoch môjho včelárenia. Jeden z prvých oddielkov bol taký slabší, začínal som len s rámikom včiel, a matka nie a nie klásť, dokonca som pridával ďalší plást s plodom aby som zistil či tam je. Bola tam, začala konečne klásť a ja som prikrmoval medocestom. Mal som medzidno s otvorom a tak som ho použil ako stropné kŕmidlo, včely mali ako letáč len naplno otvorené očko. Všetko začalo v polovici júla, keď som dal medocesta väčšie množstvo a chystal som sa odísť na dovolenku. Znáška už doznievala, začínala práve kvitnúť slnečnica , pole bolo vzdušnou čiarou asi 200 metrov, kmeňové včelstvá už boli na ňu zalietané. Keďže s vytáčaním som už skončil, včielky nosili pre seba a ja v dobrej viere aby mi nevyrabovali oddielky som hodil po placke medocesta aj im. A hľa, pomohol som si. Niektoré lietavky prestali chodiť do slnečnice a začali okamžite sondovať, kde tak blízko je zdroj a našli chudáčik oddielok. Skoro mi fajka vypadla z ruky, keď som zistil neplánovaný transport. Nepomohli haluze pred letáčom, dym ani rosenie vodou. Vzhľadom na veľkosť oddielku a mladú matku nepomohlo ani zúženie otvoru na očku. Nástavok s oddielkom bol nabitý rabujúcimi včelami ktoré v posledných slnečných lúčoch odlietali obťažkané do materského úľa. Vždy som si myslel, že keď slnko končí, končia aj včely. Teraz som zistil že jedno je teória a iné prax. Zapadnutím slnka sa včely nedali vyrušiť a nevadil im ani prichádzajúci súmrak. Lúpežnícke včely po opustení nástavku v šere, a postupne v tme, leteli do neďalekého úľa nielen bez slnečných lúčov ale aj bez svetla. Neviem ako videli včely, ale ja som ich už nerozoznával, prakticky som ich už len počul. Až keď sa úplne zotmelo, prestali prilietavať nové lúpežníčky a odlietali domov len tie naložené. Čakal som až z oddelku odletia všetky, ja budem môcť zavrieť úľ a odniesť na iné miesto. Keď nebolo v tme vidieť ich materský úľ, zapálil som veľký lampáš a včely pokračovali. Dúfal som že vyletia všetky, pretože ráno som cestoval na dovolenku a úľ som potreboval odniesť v tento deň aby rabovka na druhý deň nepokračovala. Žiaľ, nedočkal som sa takého konca, pred desiatou hodinou večer noční lúpežníci síce vyšli pred nádstavok, ale domov si netrúfli. Vrátili sa nocovať do lúpenej rodiny a ja som sa zmieril s tým, že som o ňu prišiel. Neostávalo mi nič iné len privrieť letáče na ostatných úľoch, aby sa rabovka nešírila a šiel som na tú dovolenku. Poviem vám, manželka si so mnou veľa zábavy neužila pretože som stále mal pred očami včely, ako poletujú potme a makajú a makajú ...