Čas rojenia a prvé medobranie vo včelolande.
Autor: Milan Bencúr <>, Téma: Technológia a prax NN včelárenia, Vydané dňa: 25. 04. 2006Keď sa pozrieme spätne na vývoj úľov vo svete, tak vo svetovom včelárstve sú
výrazné dva vplyvy, a to stredoeurópsky a americký. Stredoeurópsky vplyv je reprezentovaný odborníkmi, ako Dzierzon, Gerstung, Živanský a ďalší,
ktorý prenikol do celej Strednej Európy, najmä úľom prístupným zozadu. Dnes sa nájdu ešte v Rakúsku, Fínsku, Švajčiarsku, SRN a v Česku.
Americký vplyv reprezentovaný Langstrothom a Dadantom prenikol úľmi prístupnými zhora do celého sveta a právom vytláča úle prístupné zozadu. Staršia včelárska literatúra uvádza, že v roku 1960 bolo v Česku v úľoch prístupných zhora už 40 percent včelstiev. Na Slovensku bolo v tom istom roku v úľoch prístupných zhora až 90 percent včelstiev.
Dnes ešte pretrvávajúce množstvo typov úľov s rozličnými mierami rámikov je pre včelárov nevýhodné, pretože treba vyrábať rozsiahly sortiment včelárskych potrieb. Rozmáhajúci sa systém mobilného paletového včelárenia, ktoré vyžaduje ekologickú a čo najľahšiu konštrukciu úľa bez plastov chemického priemyslu, nám dáva možnosť dosiahnuť náš perspektívny cieľ vyspelého včelárstva s ujednotenou dĺžkou rámika na langstrothovom pôdoryse, s možnosťou uplatňovať tri technológie včelárenia bez ohľadu na územnú ohraničenosť regiónov.
Pre stredoeurópsku technológiu je typické časté rušenie včiel, roztrhávanie plodového hniezda, prevesenie plodových plástov do medníka a práca s jednotlivými plástmi namiesto s celými nadstavkovými jednotkami. Prednosťou n-nadstavkovej technológie je pohyblivosť včelstva vo vrstvách. Nie je potrebné v krátkych časových odstupoch pracovať so včelami. Je efektívnejšie naučiť sa rozoznávať kritické vývojové fázy včelstva a potom účelne zasiahnuť.
V máji včelstvo prežíva intenzívny rozvoj. Tento mesiac je plný očakávaní priaznivého počasia pre znášku z ovocných stromov, púpavy, repky a koncom mesiaca i z agáta. Pri správnom vedení nízkonadstavkových včelstiev sa tieto ešte stále nachádzajú v štádiu rastu s vysokou zberacou aktivitou. Je nevyhnutné postarať sa, aby v raste včelstva nenastala stagnácia. Včelstvá s mimoriadnym jarným rastom by sa bez zásahu včelára vyrojili obyčajne ešte pred prvou hlavnou znáškou alebo počas kvitnutia repky. Vhodným zásahom ich treba z rozvojovej krivky vrátiť o týždeň až dva späť. Zásahy spočívajú v tom, že im odoberieme časť plodu a použijeme na tvorbu oddielkov. N-nadstavkový systém včelárenia je mimoriadne vhodný i na zvládnutie rojivého pudu.
Jednou z metód zabránenia rojeniu na včelnici je premiestňovanie včelstiev. Zámena silných včelstiev za slabé na rovnakom včelom stanovišti. Silné včelstvá sa zoslabia a slabé naopak zosilnejú. Silné včelstvá môžu tiež prejsť na úplne nové stanovište vpredu alebo bokom po stranách. Lietavky posilnia susedné včelstvá. Včelstvá s matečníkmi stratia veľkú časť svojich včiel. I keď budú pravdepodobne pokračovať v stavbe matečníkov aby vymenili matku, pritom všetkom sa nevyroja.
Silné prezimované včelstvá sa rýchlo vyvíjajú a dostávajú sa najskôr do rojovej nálady. Tú najľahšie zistíme kontrolou naklopením nadstavku. Nadstavok zo zadnej strany nadvihneme, posunieme ku sebe a zo spodku pomocou dymáka prehliadneme. Ak sú na spodných latkách materské misky, je to dôkaz začiatku rojovej nálady. Ak sú už misky zakladené a matečníky vo výstavbe, môže pomôcť iba radikálny zásah na zamedzenie rojenia.
Úlohou včelára je umožniť včelstvu vytvoriť vrchol v plodovaní bez rojenia. V prvom rade je to selekcia nerojivých línií. Ďalej potom dostatok priestoru na kladenie vajíčok a stavba medzistienok. U predčasne silných včelstiev potom odčerpávanie plodu, včiel a tvorba oddielkov. Odber plodových plástov môžeme robiť už v apríli a tvoriť zberné oddielky pre včasný chov matiek, to znamená po jednom pláste s plodom z každého silného včelstva. Zoslabenie je taktiež možné urobiť zámenou silných včelstiev za slabé alebo čiastočne zámenou ich medníkových nadstavkov.
Včelstvu, ktoré už stavia matečníky odčerpávanie plodu nepomôže. Jedinou istou metódou je odobratie matky, s ktorou vytvoríme oddielok. Vo včelstve potom ponecháme len jeden matečník. Iná metóda je vytvorenie preletáka. Včelstvo postavíme na iné stanovište a na pôvodné dno a miesto postavíme nový nadstavok buď s oddielkom alebo len s medzistenami a 1 až 2 plodovými plástmi s otvoreným plodom. Navrch sa postavia nadstavky s medom. Včely si potom z plodu vychovajú novú matku. Pôvodné včelstvo na novom stanovišti sa odletom lietaviek radikálne zoslabí. NN-technológia nám umožňuje urobiť to všetko v jednom úli s použitím medzidna.
Demaree Plan je spôsob predchádzania rojeniu známy v anglosaských krajinách. Mohli by sme ho tiež nazvať dištancovaním plodu od matky. Matku dáme na 1 až 2 nezaviečkované plodové plásty do najspodnejšieho nadstavku. Zvyšok priestoru bude vyplnený súšami a medzistenami. Naň položíme mriežku a nadstavok s medom alebo inými plástami bez plodu. Celkom navrch postavíme nadstavky s plodom a zatvoríme na nich očká. Po 10 dňoch prehliadneme plodové plásty a odstránime všetky matečníky. Za 21 dní sa tu všetok plod vyliahne a včely tu môžu znášať med. Ak má východzie včelstvo už zaviečkované matečníky, musíme ku zamedzeniu rojenia radšej zvoliť preleták.
Oddielky, či mladé včelstvá, nech sú vytvorené z plodových plástov alebo zmetených včiel, prípadne rojov, nám vždy viacúčelovo poslúžia. Okrem vlastného zoslabovania včelstiev ako prevencie rojovej nálady, sú vhodné na výchovu mladých matiek. Oddielky s mladými matkami sú akousi konzerváciou včiel z času nadbytku pre núdzové stavy. Výmena matiek a posilnenie včelstiev v jeseni a na jar, náhrada pri strate včelstva alebo matky, návrat ku znáškovej motivácii vyrojených včelstiev, pri preletákoch na oddielok a pri dvojmatkovom spôsobe získavania jarnej znášky. Je tiež známe, že oddielky ?zošrotujú? stav zamorenia varroázou vo včelstve.
V dôsledku rôzne zaplodovaných plástov sú vytvorené oddielky často krát rôzne silné. Vyrovnanie sily, či posilnenie oddielkov je možné urobiť až po rozkladení mladej matky, napríklad prisypaním mladých včiel z plástov s medom pri vytáčaní. Ďalšou možnosťou je pridanie zaviečkovaných plodových plástov zo včelstiev k plodu oddielka. Ďalšou inou variantov sú preletáky s oddielkom alebo medzi oddielkami. To je možné jednoducho urobiť zámenou silných a slabých oddielkov. Prelietnuté lietavky rýchlo zásobia slabší oddielok peľom, prípadne i nektárom a umožnia mladej matke väčšie rozkladenie. Veľmi dobre to ide vzhľadom ku hmotnosti nízkych nadstavkov. V systéme nn-včelárenia s deleným plodiskom dosiahneme v máji vo včelstvách dobré obsadenie oboch nadstavkov, v nízkonadstavkových úľoch až tri nadstavky. Praktické skúsenosti so systémom deleného a neobmedzovaného plodiska poukazujú na skutočnosť, že výška plodového telesa dosahuje 400 až 450 mm, t.j. siaha cez tri nízke nadstavky s výškou 170 až 180 mm, prípadne dva nadstavky typu A s výškou rámika 220 mm. Tým, že neobmedzujeme matku v kladení, dosiahneme vo všetkých prípadoch podstatne silnejšie včelstvá s výraznou schopnosťou využitia skorých znášok. Tieto včelstvá už počas kvitnutia jabloní a púpavy nevyhnutne potrebujú medník na ukladanie nektáru, niekedy s 3 až 4 kg denného prírastku. Nadstavením medníka týmto včelstvám nezväčšíme úľový priestor o 100 % ale len o 30 percent. Termín nasadenia medníka musíme vhodne voliť, aby nektár zo skorej znášky včely neukladali do plodiska, čo by obmedzilo plodovanie. Potrebu nasadiť medník ľahko zistíme podľa toho, či medzistienky vložené pri zámene nadstavkov sú už vystavané. Pretože matka má stálu tendenciu rozširovať plodové teleso do výšky, zakládla by bez použitia materskej mriežky, najmä pri dlhšej znáške i časť medníka. Preto je vhodné používať materskú mriežku. Mnohí včelári používajú v medníku len panenské plásty, čím získavajú svetlejší a chuťovo príjemnejší med. Obzvlášť v dobe varoázy môžu byť plásty z plodiska natoľko poškodené, že reziduá niektorých liečiv prechádzajú pri väčšej koncentrácii z vosku do medu. Súše panenských plástov nie sú napádané víjačkou, preto ich možno lepšie uchovať do budúcej sezóny.
Ak je medník z troch štvrtín zaplnený medom a nektárom, treba pri trvajúcej znáške podstaviť pod tento medník ďalší na udržanie zberacej aktivity včiel a samozrejme aj v záujme väčšej produkcie medu. Pri skorých znáškach to nebýva pravidlom. Pri nedostatku vystavaných plástov je vhodné použiť do stredu medníka i medzistienky. Počas znášky ich včely rýchlo vystavajú a zaplnia medom. V tomto vzácnom období, kedy sa medníky zapĺňajú medom, včelstvá nevyrušujeme zbytočným rozoberaním nadstavkov. Zásahy narušujú poriadok a deľbu prác v úli a znižujú zberaciu činnosť. Uvedená situácia je typická pre znášku z repky.
V druhej polovici mája končí kvitnutie repky a ak bolo počas kvitnutia priaznivé počasie, čaká včelára prvé tohtoročné medobranie. Medové plásty z úľov môžeme odoberať niekoľkými spôsobmi. Veľmi vhodný spôsob je odvčelenie medníka pomocou výklzov. Je zaujímavé, že prvý výklz na tento cieľ skonštruoval a používal Porter už v roku 1891. Je to mechanický jednosmerný výklz s hliníkovými jazýčkami, ktoré včely pri prechode z medníka do spodnej časti úľa ľahko nadvihnú. Opačným smerom pohyb nie je možný. Používanie výklzov pri medobraní predpokladá, že včelár má určité množstvo zásobných plástov. Postup pri medobraní je potom taký, že na plodisko sa postaví nadstavok s prázdnymi plástmi, naň položíme medzidno s jedným alebo viacerými výklzmi a navrch medník s plnými plástmi medu a včelami. Včely z medníka sa v priebehu 24 hodín presunú cez výklz do prázdneho nadstavku pod medníkom. Vieme, že repkový med pomerne rýchlo tuhne, čo je hlavná príčina, že sa ťažšie predáva. Neváhajme a hneď po vytočení ho spastujme, naplňme do fliaš a určite nebudeme mať problém s jeho predajom zákazníkom.
Kto musí vytáčať jarný repkový med, musí pamätať na to, že v plodisku musia zostať široké medové vence a tiež okrajové medové plásty, aby malo včelstvo dostatok zásob i na niekoľko týždňov. Včelstvá nesmú z dôvodu nedostatku potravy obmedziť či zastaviť plodovanie. Každé obmedzenie plodovania, tiež i v na znášku chudobnom lete, pôsobí negatívne na zdravotný stav včelstva. Kto šetrí na potrave, šetrí na nesprávnom mieste. Prejaví sa to tiež na sile včelstva, ktoré pôjde do zimy. Rovnako po poslednom vymetaní v júli musia byť včelstvá ihneď nakŕmené. Pokiaľ sa jedná o medovicový med, snažíme sa ho odobrať i z plodiska, aby nebol potravou včelstva v čase kedy ešte nemôže vyletovať. Začiatok kŕmenia po poslednom vytočení medu musí byť ihneď, ale najneskôr do troch dní.
Koncom mája kvitne agát, v južných oblastiach Slovenska zdroj hlavnej znášky. Pred rozkvitnutím agáta, a pre kočujúcich včelárov zo severu Slovenska aj po jeho odkvitnutí, je obyčajne bezznáškové obdobie, trvajúce aj 14 dní, ktoré preklenieme prikrmovaním včelstiev ich dennou spotrebou. Kranská včela v dlhších znáškových prestávkach minimálne obmedzuje plodovanie. Preto kŕmenie v znáškových medzerách medzi jarnou a letnou znáškou, hrá u tejto včely dominujúcu úlohu pre udržanie zberovej aktivity. Musí mať tiež vždy dostatok zásob v plástoch. Obmedzovanie plodovania v druhej rozvojovej fáze má tiež vplyv na veľkosť plodového telesa a tým na veľkosť včelstva v čase zimovania. Pomalé kŕmenie urobíme najlepšie cukrovou kašou, čo je med zmiešaný s cukrom krupicou v pomere 1 ku 5. Odber je taký malý, že nestačí ani na kŕmenie plodu a nemôže sa táto potrava dostať do medu. Akonáhle nastane opäť znáška, kŕmenie odstavíme. Kŕmiť môžeme na vnútornom veku, rámikovým kŕmidlom alebo vo vysokom dne.
Na záver ešte krátku poznámku. Včelár je určite ochrancom životného prostredia. Má snahu neohrozovať prírodnú potravinu ? med, preto drevo považuje za najdôležitejší dorastajúci prírodní materiál, ktorý už ako strom a les ovplyvňuje naše životné prostredie. Výroba produktov z dreva vyžaduje málo energie a nevznikajú žiadne škodlivé výpary. Výrobky sú látkovo i biologicky odbúratelné. Pre výrobu úľových nadstavkov má drevo ešte jednu podstatnú výhodu. Stena nadstavku má, ako jeden z mála materiálov, schopnosť odovzdávať úľovú vlhkosť z vnútra do okolia. Táto vlastnosť, popri vetraní úľa, má veľmi podstatný vplyv na zdravotný stav včelstva a na jeho rozvoj.